Izrael – Wikipédia

Izrael – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
O iných významoch výrazu
Izrael
pozri
Izrael (rozlišovacia stránka)
Izraelský štát
מְדִינַת יִשְרָאֵל
Vlajka
Znak
Národné motto
nie je
Štátna hymna
Ha-Tikva
(Nádej)
Miestny názov
dlhý
מְדִינַת יִשְׂרָאֵל (Medinat Jisrael)
دَوْلَة إِسْرَائِيل (Dawlat Isráíl)
krátky
יִשְרָאֵל (Jisrael)
إسرائيل (Isráíl)
Hlavné mesto
Jeruzalem
Tel Aviv
pozn 1
31°47
s.š. 35°13
v.d.
Najväčšie mesto
Jeruzalem
Úradné jazyky
hebrejčina
Regionálne jazyky
arabčina
Demonym
Izraelčan, Izraelčanka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Jicchak Herzog
(יצחק הרצוג)
Benjamin Netanjahu
(בנימין נתניהו)
Vznik
14. máj
1948
(založený rozhodnutím OSN na území britského protektorátu)
Susedia
Libanon
Sýria
Jordánsko
Egypt
Rozloha
celková
voda (%)
20 770 – 22 072
km
150
.)
428,42
km
(2,1
%)
Počet obyvateľov
odhad (
2024
sčítanie (
2008
hustota
(2024)
10,009,800
97
.)
7 412 200
407/km
35
.)
HDP
celkový
na hlavu (PKS)
2019
390 656 miliárd $ (
32
.)
39 106 $ (
35
.)
Index ľudského rozvoja
2017
0,903 (
22
.) – veľmi vysoký
Mena
nový izraelský šekel
(ILS)
Časové pásmo
Letný čas
IST
UTC
+2)
IDT
UTC
+3)
Medzinárodný kód
ISR/IL
Medzinárodná poznávacia značka
IL
Internetová doména
.il
Smerové telefónne číslo
+972
Interaktívna mapa
{{{Poznámky}}}
Súradnice
31°S
35°V
31°S 35°V
31; 35
Izrael
po hebrejsky
: יִשְרָאֵל –
Jisrael
po arabsky
: إسرائيل –
'Isráíl
), dlhý tvar
Izraelský štát
(nesprávne:
Štát Izrael
; hebrejsky: מְדִינַת יִשְרָאֵל,
Medinat Jisrael
; arabsky: دولة,إسرائيل
Dawla Isráíl
), je
štát
na
Blízkom východe
v oblasti
juhozápadnej Ázie
, ležiaci pri východnom pobreží
Stredozemného mora
Na severe susedí s
Libanonom
, na severovýchode so
Sýriou
, na východe s
Jordánskom
a na juhozápade s
Egyptom
. K Izraelu prilieha aj
Západný breh Jordánu
Judea a Samária
) a
Pásmo Gazy
, t. j. územie čiastočne spravované
Palestínskou autonómiou
– tieto oblasti sú Izraelom okupované od
Šesťdňovej vojny
v roku
1967
. Izrael je s počtom 10 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšinu (72
%) tvoria
Židia
, jediným
štátom Židov
na svete.
Je domovom aj
izraelských Arabov
kresťanov
Drúzov
Samaritánov
, ako aj iných
náboženských
etnických
menšín.
Moderný štát Izrael, o ktorého vznik usilovalo
sionistické hnutie
už od konca
19. storočia
, sa odvoláva na
biblickú
myšlienku
izraelskej zeme
, ktorej zasľúbenie tvorí jeden z ústredných motívov judaizmu už viac ako 3000 rokov. Po
prvej svetovej vojne
ustanovila
Spoločnosť národov
Britský mandát v Palestíne
s cieľom vytvoriť „domovinu pre židovský ľud“.
V roku
1947
Organizácia Spojených národov
schválila
rozdelenie Mandátu Palestína
na dva štáty – židovský a arabský.
10
Aj keď
Liga arabských štátov
tento plán odmietla, Izrael na jeho základe vyhlásil
14. mája
1948
nezávislosť
a v nasledujúcej víťaznej
Vojne za nezávislosť
rozšíril svoje hranice nad rámec plánu OSN na rozdelenie Palestíny. Odvtedy trvá medzi Izraelom a susediacimi arabskými štátmi konflikt, ktorý vyústil do
niekoľkých vojen
a desaťročí násilia, trvajúcich dodnes.
11
S dvoma susediacimi štátmi (Egypt a Jordánsko) však Izrael už mierové zmluvy podpísal a teraz sa usiluje o dosiahnutie dohôd s
Palestínčanmi
Izrael je
parlamentná
zastupiteľská demokratická
republika
so všeobecným rovným
volebným právom
12
Vládu
vedie
premiér
a zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament
Kneset
. Podľa
hrubého domáceho produktu
je izraelská ekonomika 29. najväčšou na svete a 13. v HDP na obyvateľa.
13
Medzi krajinami Blízkeho východu patrí Izrael na prvé miesto v
indexe ľudského rozvoja
, slobody tlače a ekonomiky.
14
15
16
Zatiaľ čo Izrael samotný považuje za svoje hlavné mesto
Jeruzalem
, väčšina štátov to neuznáva
17
a majú svoje ambasády v
Tel Avive
alebo v iných mestách.
Etymológia
upraviť
upraviť zdroj
Zmienka o Izraeli na Merneptahovej stene:
„Izrael je spustošený, jeho semeno nie je“
Meno Izrael už vyše 3000 rokov v bežnom aj náboženskom použití označuje tak židovský národ, ako aj izraelskú krajinu. Podľa Biblie bol takto pomenovaný
Jakub
po zápase s Bohom.
18
Biblický národ patriarchu Jakuba potom vošiel do známosti ako „synovia Izraela“ alebo
Izraeliti
O význame mena existuje niekoľko teórií: jedna tvrdí, že základom mena je sloveso
s–r–r
(alebo
š–r–r
, s významom „vládnuť, byť silný, mať nadvládu“), a preto je význam mena „Boh vládne, Boh súdi“,
19
zatiaľ čo iná vykladá meno ako „knieža Boží“ alebo „Boh zápasí/bojuje“.
Prvá historická zmienka o Izraeli pochádza z Merneptahovej skaly zo
starovekého Egypta
, ktorá sa datuje do
13. storočia pred Kristom
20
aj keď odborníci sa líšia v názore, či odkazuje k židovskému národu alebo k Palestíne. Moderný štát sa nazýva Štát Izrael (
Medinat Jisra'el
), ostatné návrhy ako napr.
Erec Jisra'el
(Izraelská zem),
Sion
Judea
boli odmietnuté.
21
V prvých týždňoch nezávislosti oznámil
minister zahraničných vecí
Moše Šaret
22
rozhodnutie vlády, podľa neho sa občania nového štátu budú nazývať
Izraelčania
Dejiny
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Dejiny Izraela
Staroveké a stredoveké osídlenie
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Staroveké dejiny Židov
Staroveká pevnosť
Masada
Územie dnešného Izraela bolo obývané už v
paleolite
, no až v
neolite
sa začali budovať trvalé sídla. Za najstaršie mesto sa považuje
Jericho
, ktoré vzniklo okolo roku 8000 pred Kr.
23
Až do
10. storočia
vznikali na tomto území iba mestské štáty, ktoré boli pod vplyvom niektorej vtedajšej veľmoci. Prvým suverénnym štátom bolo až
Izraelské kráľovstvo
(cca 931 – 722 pred Kr.).
24
Izraelská krajina bola podľa
Tóry
Hospodinom
prisľúbená
Abrahámovi
a darovaná jeho potomkom ako
zasľúbená Zem
25
26
je preto veriacimi židmi (a po nich aj kresťanmi) považovaná za
Svätú zem
, v ktorej sa nachádzajú najsvätejšie miesta judaizmu a kresťanstva. Cez túto oblasť však viedli najdôležitejšie obchodné križovatky, čo priťahovalo záujem veľmocí, takže toto územie postupne spadalo pod
asýrsku
babylonskú
perzskú
grécku
rímsku
sásánovskú
byzantskú
a od
7. storočia
pod arabskú nadvládu. Potom oblasť ovládali
Umajjovci
Abbásovci
križiaci
27
a v roku
1260
bola pripojená k
mamlúckemu
sultanátu. V roku
1516
sa stala súčasťou
Osmanskej ríše
, ktorej zostala až do
20. storočia
27
Po neúspešnom protirímskom
povstaní Bar Kochby
v rokoch
132
135 po Kr.
a následným vyhnaním Židov zo židovskej zeme sa na území dnešného Izraela židovská populácia zmenšila, no nikdy úplne nezanikla. Reakciou na povstanie bola aj zmena názvu územia: rímsky
cisár Hadrián
premenoval provinciu
Judeu
na
Syria Palaestina
podľa národa
Filištíncov
28
Sionizmus a britský mandát
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Britský mandát Palestína
Židia žijúci
mimo Palestínu
sa oddávna usilovali o návrat a táto túžba bola vyjadrená v
Tanachu
29
a je významným motívom
židovských modlitebných kníh
30
31
Perzekúcia Židov v Európe, ktorá začala v
12. storočí
a vyvrcholila ich vyhnaním zo
Španielska
v roku
1492
32
viedla k stálemu prúdu utečencov, ktorí sa usadzovali v
Svätej zemi
. Počas
16. storočia
vznikli veľké židovské komunity v „
štyroch svätých mestách
“ a v druhej polovici
18. storočia
sa presídlila do Svätej zeme takmer celá
chasidská
pospolitosť.
33
Theodor Herzl
, duchovný otec sionizmu a Štátu Izrael
Prvá veľká vlna modernej imigrácie, známa ako
prvá alija
, vypukla po protižidovských
pogromoch
vo
východnej Európe
v roku
1881
34
V tej dobe už existovala
sionistická
myšlienka, ale až
Theodor Herzl
vytvoril politický sionizmus − hnutie, ktoré sa usilovalo o založenie
židovského štátu
v Palestíne. Vďaka Herzlovi sa táto otázka začala riešiť aj na medzinárodnej diplomatickej úrovni.
35
V roku
1896
predstavil Herzl svoje vízie v knihe
Der Judenstaat
Židovský štát
36
a o rok neskôr predsedal prvému
Svetovému sionistickému kongresu
Bazileji
37
Britský minister zahraničia
Arthur Balfour
v roku 1917
deklaroval
, že
„Vláda Jeho Veličenstva vzhliada s priazňou na ustanovenie židovskej národnej domoviny v Palestíne a vynaloží všetky prostriedky na dosiahnutie tohoto cieľa za predpokladu, že nebude podniknuté nič, čo by ohrozilo občianske a náboženské práva existujúcich nežidovských skupín obyvateľstva v Palestíne, alebo práva a politický status Židov v ktorejkoľvek inej krajine.
38
Arabský odpor k židovskému prisťahovalectvu prerástol v roku 1920 k násilnostiam, ktoré viedli k sformovaniu palestínskej židovskej ozbrojenej organizácie
Hagana
, od nej sa neskôr oddelili skupiny
Irgun
Lechi
39
Britský mandát Palestína (1920)
V roku 1917 bola Palestína obsadená Britmi pod velením generála
Edmunda Allenbyho
40
a potom v roku 1919 bolo na
Parížskej mierovej konferencii
územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak
protektorát
Britský mandát Palestína, medzi jeho hlavné ciele patrilo zavedenie Balfourovej deklarácie.
Obyvateľstvo protektorátu bolo vtedy väčšinou arabské, no Jeruzalem bol už prevažne židovský.
41
Židovská imigrácia pokračovala aj
treťou alijou
(1919 – 1923) a
štvrtou alijou
(1924 – 1929), počas ktorých prišlo do Palestíny viac ako 100 tisíc Židov.
42
43
Arabské nepokoje a
povstanie v Jaffe
viedli k tomu, že Briti obmedzili židovskú imigráciu a územie pre budúci židovský štát stanovili iba na západ od rieky
Jordán
44
Vzostup
nacizmu
v Európe v 30. rokoch viedlo k
piatej aliji
, prílivu takmer štvrť milióna Židov,
45
ktorí podnietili
arabské násilnosti a povstania
, pri ktorých Arabi zabrali značnú časť protektorátu.
46
Preto Spojené kráľovstvo zmenilo politiku voči židovskému prisťahovalectvu a v roku 1939 v takzvanej
Bielej knihe
zaviedlo kvóty pre židovských prisťahovalcov.
47
Napriek tomuto obmedzeniu však do Palestíny prichádzali utečenci v rámci ilegálnej alije, tzv.
aliji Bet
. Ku koncu
druhej svetovej vojny
tvorili Židia v Palestíne 33
% populácie oproti 11
% v roku 1922.
48
Aj keď palestínski Židia s britskými prisťahovaleckými kvótami nesúhlasili,
49
pripojili sa väčšinou k
Davidovi Ben Gurionovi
, ktorý prehlásil:
Budeme bojovať s Britmi proti
Hitlerovi
, ako by Biela kniha neexistovala; a budeme bojovať proti Bielej knihe, ako by nebola žiadna vojna.
50
Extrémisti zo skupín Irgun a Lechi však začali teroristický boj proti Britom; členovia Lechi útočili počas celej vojny, Irgun protibritské akcie začal až v roku 1944.
49
V britskej armáde bojovalo v novej sformovanej
Židovskej brigáde
viac než 26 000 Židov z Britského mandátu Palestína,
51
aj keď Briti stále zadržiavali lode plné židovských utečencov. Niekoľko desiatok palestínskych Židov bolo Britmi vycvičených pre špeciálne operácie a vyslaných hlboko do európskeho vnútrozemia, ovládaného
Nemcami
, a ako britskí vyzvedači nadväzovali kontakt so zvyšnými židovskými komunitami.
51
Počas vojny došlo k ďalšiemu veľkému legálnemu aj nelegálnemu prisťahovalectvu, ale aj k ďalšej polarizácii vzťahov medzi Židmi a Arabmi.
52
Vyhlásenie nezávislosti a prvé roky
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v článkoch
Deklarácia nezávislosti Štátu Izrael
Prvá arabsko-izraelská vojna
Únos Adolfa Eichmanna
Plán OSN na rozdelenie Palestíny
Po roku 1945 sa vyostril konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a Židmi, ktorí Britov obviňovali z neochoty plniť svoje záväzky a nadŕžanie Arabom. Po sérii teroristických útokov na britské sily (napr.
útoku na hotel King David
) sa britská vláda v roku
1947
vzdala svojho mandátu v Palestíne.
53
Novo vytvorená
Organizácia Spojených národov
(OSN) prijala 29. novembra 1947
Plán OSN na rozdelenie Palestíny
, podľa neho sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát
54
a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN ako
corpus separatum
54
Židia plán prijali, napriek tomu že 75
% územia, ktoré im malo pripadnúť, bola púšť, zatiaľ čo
Liga arabských štátov
Vysoká arabská komisia
plán odmietli.
55
14. mája
1948
, deň pred ukončením Britského mandátu Palestína bola vyhlásená nezávislosť Štátu Izrael.
56
Druhý deň nato armády piatich arabských štátov napadli Izrael, a rozpútali tak
Prvú arabsko-izraelskú vojnu
57
Po viac ako roku bojov bolo vyhlásené prímerie a boli stanovené dočasné hranice, známe ako
Zelená línia
58
Jordánsko anektovalo územie
Judey a Samarie
, známe skôr ako Západný breh Jordánu, a Východný Jeruzalem. Egypt prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy.
11. mája
1949
bol Izrael prijatý do OSN. Podľa odhadov OSN počas tejto vojny opustilo túto krajinu 711 tisíc Arabov, t. j. zhruba 80
% skoršej arabskej populácie
59
a osud týchto utečencov dodnes zaťažuje arabsko-izraelské vzťahy.
Prvé roky židovského štátu boli poznamenané obrovskou imigračnou vlnou osôb, ktorí prežili
holokaust
a Židov, ktorí boli
vyhnaní z arabských štátov
60
Počas desiatich rokov (1948 – 1958) vzrástla populácia Izraela z 800 tisíc na 2 milióny.
61
Noví prisťahovalci boli väčšinou nemajetní a boli ubytovaní v provizórnych utečeneckých táboroch, známych ako
ma'abarot
V roku
1956
vypukla
Suezská kríza
, spôsobená tým, že Egypt znárodnil
Suezský prieplav
a uzavrel
Tiranskú úžinu
. Izrael sa rozhodol
spojiť s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom
, zaútočil na Egypt a pokúsil sa získať späť prístup k Červenému moru.
62
Dobyl síce Sinajský polostrov, pod diplomatickým tlakom USA a Sovietskeho zväzu sa však stiahol výmenou za právo plaviť sa v Červenom mori a k prieplavu.
63
64
Na začiatku nasledujúceho desaťročia sa Izraelu podarilo v
Argentíne
zajať
Adolfa Eichmanna
, tvorcu
„konečného riešenia“ židovskej otázky
65
a postaviť ho v Izraeli pred súd. Proces veľmi prispel k tomu, že si verejnosť uvedomila rozmery
holokaustu
, a dodnes je Eichmann jediným človekom odsúdeným izraelským súdom k
trestu smrti
65
Konflikty a mierové dohody
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Arabsko-izraelské vojny
Arabské štáty považovali Štát Izrael za nelegitímny a v roku 1964 vznikla
Organizácia za oslobodenie Palestíny
(OOP), ktorá deklarovala cieľ
„dosiahnuť zničenie Izraela“
66
67
a v jej Národnej charte sa až do decembra
1998
uvádzalo, že
„ozbrojené povstanie je jediný spôsob ako oslobodiť vlasť.“
68
V roku 1967 zhromaždili Egypt, Sýria a Jordánsko svoje armády pri hraniciach Izraela, Egypt vyzval k odchodu mierových jednotiek OSN
69
a opäť zablokoval Izraelu prístup k Červenému moru.
70
Tieto kroky Izrael chápal ako prípravu k vojne a rozhodol sa, že sám udrie prvý.
Šesťdňová vojna
priniesla Izraelu rozhodujúce víťazstvo a Izrael získal územia
Západného brehu Jordánu
Pásmo Gazy
Sinajského polostrova
Golanských výšin
a Východného Jeruzalema.
Na prelome 60. a 70. rokov palestínski ozbrojenci zapríčinili mnoho teroristických útokov proti izraelským cieľom po celom svete, okrem iného aj na
izraelských atlétov
na
LOH v Mníchove v roku 1972
71
Izrael odpovedal
Operáciou Boží hnev
, pokusom izraelskej tajnej služby
Mosad
zlikvidovať strojcov mníchovského útoku.
72
6. októbra
1973
, v deň židovského sviatku
Jom kipur
, prekvapivo na Izrael zaútočili Egypt a Sýria.
Jomkipurská vojna
skončila 26. októbra konečným víťazstvom Izraela, ktorý však zaznamenal ťažké straty na životoch.
73
Menachem Begin
Jimmy Carter
Anwar Sadat
v Camp Davidu,
1978
Po dlhých rokoch nadvlády
socialistov
vyhrala v roku 1977 vo voľbách do izraelského parlamentu Knesetu prvý raz pravicová strana
Likud
74
Ten istý rok uskutočnil egyptský prezident
Anwar Sádát
prekvapivú cestu do Izraela a o dva roky neskôr podpísali Sádát s
Menachemom Beginom
vo Washingtone
Egyptsko-izraelskú mierovú zmluvu
, podľa ktorej sa potom Izrael stiahol zo Sinajského polostrova.
V roku 1978 podnikol Izrael ako reakciu na palestínsky teroristický útok
Operáciou Lietanie
75
pri ktorej došlo k obsadeniu južného
Libanonu
a vytlačeniu jednotiek OOP z tejto zeme. Za vlády Likudu tiež došlo k rozsiahlej expanzii
izraelských osád
na území Západného brehu Jordánu,
76
ktorá priniesla rast napätia medzi Izraelčanmi a palestínskymi Arabmi.
7. júna 1981 Izrael zbombardoval v rámci
operácie Opera
iracký jadrový reaktor v
Osiraku
, pretože sa obával, že by ho
Irak
mohol použiť k výrobe jadrových zbraní.
77
V roku 1982 zasiahol Izrael do
Libanonskej občianskej vojny
, aby zničil základne, z ktorých OOP ostreľovala raketami severný Izrael,
78
čo viedlo k
Prvej libanonskej vojne
. Izrael sa stiahol z väčšiny Libanonu v roku 1986, ale v tzv. nárazníkovej zóne zotrval až do mája 2000.
79
V roku 1987 vypukla tzv.
prvá intifáda
, arabské povstanie proti izraelskej prítomnosti v Pásme Gazy a na území západne od Jordánu.
80
Počas
vojny v  perzskom Zálive
v roku 1991 podporovala OOP a mnoho palestínskych Arabov
Saddáma Husajna
a raketové útoky Iraku proti Izraelu.
81
Jicchak Rabin
Bill Clinton
Jásir Arafát
po podpísaní Mierových dohod z Osla vo Washingtone 13. septembra 1993
V tom istom roku prebehla za vlády
Jicchaka Šamira
Madridská konferencia
82
Tá bola prelomová tým, že sa pri jednom stole zišli znepriatelené strany, ktorých predstavitelia tu spolu priamo hovorili prvýkrát od Vojny za nezávislosť.
82
V roku 1992 dochádzalo k priamym schôdzkam medzi Izraelčanmi a Arabmi v rôznych mestách po celom svete.
83
Ten istý rok vyhral voľby
Jicchak Rabin
. Tzv.
Mierová dohoda z Osla
bola podpísaná 13. septembra 1993 vo Washingtone. Z nej vyplývalo, že má byť počas prechodného obdobia piatich rokov na území Západného brehu a pásma Gazy ustanovená
Palestínska samospráva
84
V roku 1994 bola medzi Izraelom a Jordánskom podpísaná
Izraelsko-jordánska mierová zmluva
85
Husajn I.
Bill Clinton
Jicchak Rabin
počas izraelsko-jordánskych mierových jednaní
Podpísanie dohôd z Osla narazilo na oboch stranách na odpor radikálov, čo mierový proces značne skomplikovalo.
86
Na palestínskej politické scéne začala silnieť opozícia, a to hlavne
Hámas
Palestínsky islamský džihád
, ktoré sa proti Organizácii pre oslobodenie Palestíny a Zmluvám z Osla začala vymedzovať.
87
V Izraeli sa proti zmluve vymedzila strana Likud a ďalšie pravicové zoskupenia,
86
sám Jicchak Rabin bol 4. novembra 1995 zavraždený pravicovým židovským radikálom
Jigalom Amirom
86
Za vlády
Benjamína Netanjahua
bol podpísaný tzv.
Hebronský protokol
, fakticky znamenajúci odovzdanie mesta
Hebron
Palestínskej autonómii a stiahnutie izraelskej armády z časti tohto mesta.
88
V októbri 1998 bolo podpísané
Memorandum od Wye River
, ktoré prinieslo odstúpenie 13
% územia Západného brehu palestínskym Arabom a úpravu statusu niektorých oblastí.
88
Za vlády
Ehuda Baraka
sa izraelská armáda stiahla z južného Libanonu (v máji 2000) a začali sa rokovania s predsedom
Palestínskej autonómie
Jásirom Arafátom
89
V júli 2000 sa uskutočnil
summit v Camp Davidu
, kde Barak predložil plán na založenie Palestínskeho štátu, ale ten bol Arafátom odmietnutý.
89
Po stroskotaní jednaní vypuklo 29.9. 2000 ďalšie povstanie palestínskych Arabov, tzv.
druhá intifáda
89
V predčasných voľbách vo februári 2001 sa stal novým premiérom
Ariel Šaron
90
Počas svojej vlády presadil
plán na jednostranné stiahnutie z Pásma Gazy
91
a plán na výstavbu
bezpečnostnej bariéry
okolo Západného brehu.
92
V roku 2006 utrpel mozgovú mŕtvicu, po ktorej upadol do kómy. Premiérsky post potom prevzal vicepremiér
Ehud Olmert
V júli 2006 začala
druhá libanonská vojna
, ktorá znamenala vytrvalé bombardovanie libanonských cieľov izraelskou armádou a ostreľovanie severu Izraela libanonskou
ší'itskou
militantmi
Hizballáh
93
Konflikt trval niekoľko týždňov a prímerie bolo uzavreté 14. augusta. Po vojne v Izraeli zaznievali silné hlasy kritizujúce premiéra Ehuda Olmerta a vtedajšieho ministra obrany
Amira Pereca
94
95
Dňa 27. novembra 2007 súhlasili vtedajší izraelský premiér
Ehud Olmert
a palestínsky prezident
Mahmúd Abbás
s rokovaniami o všetkých sporných témach izraelsko-palestínskeho konfliktu so snahou dosiahnuť dohodu do konca roku 2008. Začiatkom septembra v roku 2007 podniklo
Izraelské vojenské letectvo
operáciu Ovocný sad
, pri ktorej vybombardovalo sýrsky jadrový reaktor.
96
V apríli 2008 oznámil sýrsky prezident
Bašír Asad
, že Sýria a Izrael už rok rokujú za tureckého sprostredkovania o mierovej zmluve; Izrael túto informáciu potvrdil o mesiac neskôr.
97
V júni 2008 sa za egyptského sprostredkovania podarilo dohodnúť polročné prímerie medzi Hamasom a Izraelom, ktoré trvalo od 19. júna do 19. decembra toho roku.
98
Počas prímeria došlo k výraznému zníženiu raketových a mínometných útokov proti Izraelu (v priebehu júna až septembra išlo približne o 25 až 60 strel).
99
V novembri armáda zasiahla proti tunelu hĺbenému medzi Pásmom Gazy a Izraelom, ktorý podľa Izraela predstavoval hrozbu, čo spôsobilo vzájomnú konfrontáciu.
100
Zároveň došlo k prudkému nárastu počtu striel odpálených na Izrael.
101
Šesť dní pred vypršaním prímeria sa Izrael vyslovil pre predĺženie prímeria,
102
no Hamas predĺženie odmietol.
103
Dňa 18. decembra vypršalo prímerie a deň na to Hamas oznámil, že nemá záujem rokovať o novom.
104
V priebehu decembra boli zintenzívnené raketové útoky na Izrael, na to bolo reagované leteckým úderom proti militantným cieľom. Dňa 25. decembra premiér Olmert v rozhovore pre arabskú satelitnú stanicu varoval, že pokračovanie v útokoch na Izrael vyústi vo vojenskú operáciu.
105
Útoky však neprestali, a preto Izrael 27. decembra začal
operáciu Liate olovo
, ktorá zo začiatku predstavovala iba letecké útoky.
106
To sa zmenilo 3. januára 2009, keď izraelské jednotky vstúpili do Pásma Gazy a začali pozemnú ofenzívu.
107
V sobotu 17. januára vyhlásil Izrael jednostranné prímerie, podmienené ukončením raketových a mínometných útokov a v nasledujúcich niekoľkých dňoch sa z Gazy stiahol.
108
Hamas neskôr vyhlásil svoje vlastné prímerie, s vlastnými podmienkami, zahrňujúcimi úplné stiahnutie izraelských vojakov a otvorenie hraničných prechodov. Aj keď raketové útoky na južný Izrael ani izraelské odvetné útoky úplne neprestali, krehké prímerie trvá naďalej.
109
Prírodné pomery
upraviť
upraviť zdroj
Geografia
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Geografia Izraela
Satelitná snímka Izraela
Izrael sa nachádza na východe Stredozemného mora, ktoré tvorí jeho západnú hranicu, ďalej je ohraničený zo severu
Libanonom
, zo severovýchodu Sýriou, z východu
Jordánskom
a z juhozápadu Egyptom. Bez územia, ktoré získal počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, má rozlohu
20 770
km
, z čoho 2
% tvoria vodné plochy.
110
Územie spadajúce pod izraelskú jurisdikciu zahrnuje aj Východný Jeruzalem a
Golanské výšiny
, s nimi má rozlohu
22 072
km
111
Celková rozloha územia pod izraelskou vládou vrátane vojensky ovládaných a čiastočne autonómnych palestínskych území na Západnom brehu Jordánu je
27 799
km
112
Útesy v prírodnej rezervácii
Roš ha-nikra
Napriek tomu, že Izrael je malou krajinou, nachádzajú sa tu rozmanité geografické javy a zvláštnosti, napríklad
Negevská púšť
na juhu či horské chrbáty
Galileje
Karmelu
Golan
na severe.
Východne od centrálnej vysočiny sa nachádza
Jordánske údolie
, ktoré je časťou
Veľkej priekopovej prepadliny
. Rieka
Jordán
tečie od vrchu
Hermon
cez
Chulské údolie
Tiberiadske jazero
do
Mŕtveho mora
, ktoré je najnižšie položeným miestom na Zemi.
113
Na juhu sa rozkladá údolie
Vádí al-Araba
končiace v
Akabskom zálive
Červeného mora. Pre Izrael a
Sinajský polostrov
sú jedinečné erodované kráterovité útvary nazývané
machteš
114
Najväčší machteš na svete je
Machteš Ramon
v Negevskej púšti, ktorý je až
40
km
dlhý a
10
km
široký.
115
Extrémne rozdiely
Najnižší bod: Mŕtve more −408 metrov
110
Najvyšší bod: hora Hermon na Golanských výšinách
2 814
n.
m.
116
inak hora
Meron
1 208
n.
m.
110
Geológia
upraviť
upraviť zdroj
Izrael leží na severovýchodnom okraji
africkej platne
, ktorej okraj tu tvorí
zlom Mŕtveho mora
, oddeľujúci ju od
arabskej platne
. Najstaršie horniny
arabsko-nubijského štítu
vystupujú iba na juhu krajiny pri
Ejlate
. Tvoria ich prekambrické
premenené horniny
, do ktorých prenikli mladšie
granitoidy
gabrá
andezity
. Tieto sú pozostatkom staršieho
ostrovného oblúka
. Približne od
kambria
bolo územie krajiny
platformnou
oblasťou. Väčšina
prvohorných
hornín nevystupuje na povrch, boli však zistené
vrtmi
. Väčšinu územia pokrývajú
triasové
až
eocénne
usadené horniny. Bližšie k pobrežiu prevládajú
karbonáty
, smerom k arabskému kontinentu pribúdajú
siliciklastické sedimenty
117
. Pri meste
Ramla
boli vrtom preukázané vyše
km
hrubé druhohorné sedimenty tvorené hlavne
vápencami
dolomitmi
a tenšími medzivrstvami
pieskovcov
slieňov
. Pri pobreží sú druhohorné horniny prekryté hlavne horninami
neogénu
, ktoré hrubnú smerom k moru, kde dosahujú hrúbku až
km
118
. V
oligocéne
došlo k otvoreniu
Červeného mora
, ktoré oddelilo
arabskú platňu
od
africkej platne
. V
miocéne
došlo k rozvetveniu
riftu
a vzniku
zlomu Mŕtveho mora
. Zlomová zóna nadväzuje na
Východoafrickú priekopovú prepadlinu
. Pozdĺž zlomu Mŕtveho mora sa neskôr arabská platňa posunula na sever o viac než
100
km
119
Zlom vytvára v niektorých svojich segmentoch mechanizmom
pull-apart
výrazné depresie ako napríklad
Mŕtve more
, ktorého klesajúca hladina v úrovni okolo
400
pod úrovňou mora tvorí najnižšie miesto na povrchu Zeme; alebo
Tiberiadske jazero
, ktoré je asi
200
pod úrovňou mora.
Podnebie
upraviť
upraviť zdroj
Teplota vzduchu v Izraeli kolíše, a to hlavne počas
zimy
. V horských oblastiach prevláda chladné a veterné
podnebie
, často sprevádzané
snežením
. Vrchol vrchu Hermon má po väčšinu roka snehovú pokrývku a každoročne obyčajne sneží aj v Jeruzaleme.
120
Pobrežné mestá ako Tel Aviv a
Haifa
majú chladné, daždivé zimy a dlhé a teplé letá − t. j.
stredozemné podnebie
. V dedine Tirat Cvi v severnej časti Jordánskeho údolia bola zaznamenaná najvyššia teplota v celej
Ázii
(53,7 °C).
121
Medzi májom a septembrom je v Izraeli dážď vzácnosťou.
122
123
Kvôli malému množstvu vodných zdrojov sa izraelskí vedci zameriavajú aj na vývoj technológií minimalizujúcich spotrebu vody. Jedným z ich vynálezov je
kvapková závlaha
, ktorá umožňuje pestovateľom úsporne dávkovať vodu každej rastline zvlášť.
124
Izraelčania využívajú priaznivé geografické podmienky pre výrobu
solárnej energie
, v jej produkcii na osobu sú na prvom mieste na svete.
125
Vláda a politika
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Politický systém Izraela
Kneset
− izraelský parlament
Izrael je
parlamentná
reprezentatívno-demokratická
republika
s pluralitným
politickým systémom
a so všeobecným rovným
volebným právom
126
Hlavou štátu je
prezident
, ktorý je volený parlamentom na 5 rokov. Výkonná moc je v rukách vlády, na ktorej čele stojí premiér.
126
Premiérom sa môže stáť iba člen parlamentu, ktorý získa potrebnú väčšinu hlasov − obvykle to býva predseda najsilnejšej
politickej strany
. Zákonodárnym orgánom je jednokomorový parlament
Kneset
tvorený 120 poslancami. Tí sú volení na základe
pomerného volebného systému
na štvorročné volebné obdobie.
127
Pokiaľ však parlament odvolá premiéra alebo vláde nevysloví dôveru, je Kneset rozpustený predčasne. Izrael nemá písanú
ústavu
a jeho
politický systém
je ukotvený v dvanástich
základných zákonoch
. V roku 2003 začal Kneset vypracovávať návrh oficiálnej ústavy, založenej na týchto zákonoch.
110
128
Súdny systém
upraviť
upraviť zdroj
Izrael má trojstupňový
súdny systém
. Na najnižšej úrovni sú mestské súdy sídliace vo väčšine miest. Vyššou inštanciou sú dištriktné súdy slúžiace ako odvolávacie súdy a v niektorých prípadoch ako súdy prvej inštancie; nachádzajú sa v piatich zo šiestich
izraelských dištriktov
(okrem Jeruzalemského dištriktu). Tretí a najvyšší stupeň je
Najvyšší súd Štátu Izrael
, ktorý sídli v Jeruzaleme a slúži ako odvolávací súd a súd prvej inštancie v závažných prípadoch, keď je spochybnená zákonnosť rozhodnutia a postupov predstaviteľov štátu. Izrael nie je členom
Medzinárodného trestného súdu
kvôli obave, že by súd nemohol byť voči Izraelu nestranný.
129
Izraelský právny systém kombinuje britské
zvykové právo
, kontinentálne právo a
židovské náboženské právo
110
Je založený na princípe
stare decisis
precedens
) a na
obžalovacom spôsobe riadenia
, keď strany sporu predkladajú súdu dôkazné materiály.
130
Svadby a rozvody sú v jurisdikcii
židovských
moslimských
, drúzskych a kresťanských náboženských súdov.
131
Izraelské distrikty
: (1)
Severný
, (2)
Haifský
, (3)
Centrálny
, (4)
Telavivský
, (5)
Jeruzalem
, (6)
Južný
Sporné územia:
(A)
Golanské výšiny
, (B)
Západný breh Jordánu
, (C)
Pásmo Gazy
Izraelský základný zákon
Ľudská sloboda a dôstojnosť
zaručuje ľudské práva a slobody. Izrael je jediná zem v oblasti Blízkeho východu označená v roku 2007 organizáciou
Freedom House
za slobodnú v oblasti ľudských a politických práv, zatiaľ čo územie Palestínskej autonómie bolo touto organizáciou hodnotené ako neslobodné.
132
Na rebríčku slobody tlače organizácie
Reportéri bez hraníc
sa Izrael nachádza na 44. mieste (2007) zo 168 hodnotených zemí, a je tak na najvyššom mieste medzi štátmi juhozápadnej Ázie.
133
V súvislosti s arabsko-izraelským konfliktom kritizujú organizácie
Amnesty International
134
Human Rights Watch
135
porušovanie ľudských práv Izraelom. Porušovanie občianskych slobôd na okupovaných územiach je kritizované aj nevládnou izraelskou organizáciou
Be-celem
136
Od roku 1995 je v Izraeli uzákonený systém štátnej zdravotnej starostlivosti.
137
Administratívne členenie
upraviť
upraviť zdroj
Izrael je rozdelený do šiestich hlavných
dištriktov
mechozot
, singulár
machoz
) –
Centrálny dištrikt
Haifský dištrikt
Jeruzalemský dištrikt
Severný dištrikt
Južný dištrikt
Telavivský dištrikt
. Dištrikty sú ďalej rozdelené do pätnástich subdištriktov (
nafot
, singulár
nafa
). Každý subdištrikt sa ďalej delí na prirodzené oblasti, ktorých je celkovo päťdesiat.
138
Na štatistické účely je štát rozdelený na tri metropolitné oblastí: Tel Aviv a
Guš Dan
(3 150 000 obyvateľov), Haifa (996 000) a
Beer Ševa
(531 600).
139
Čo do rozlohy aj počtu obyvateľov najväčšie
izraelské mesto
140
je
Jeruzalem
so 732 200 obyvateľmi a rozlohou
126
km
. Ďalší v poradí počtu obyvateľov sú
Tel Aviv
(384 000),
Haifa
(267 000) a
Rišon le-Cion
(222 300).
141
Okupované územia
upraviť
upraviť zdroj
Bezpečnostná bariéra
Ako
Izraelom okupované územia
sa označujú územia
Západného brehu Jordánu
, Východného Jeruzalema a
Golanských výšin
, ktoré boli po Šesťdňovej vojne v roku 1967 zabrané Egyptu, Jordánsku a Sýrii. Termín sa používal aj pre Sinajský polostrov, navrátený Egyptu podľa
Egyptsko-izraelskej mierovej zmluvy
. Na všetkých týchto územiach boli zakladané
izraelské osady
. Vo Východnom Jeruzaleme a na Golanských výšinách sa uplatňuje izraelské právo; tieto územia boli začlenené do vlastného Izraela a ich občanom bolo ponúknuté izraelské občianstvo. Naopak Západný breh zostáva pod vojenskou správou. Väčšina rokovaní o týchto územiach prebiehala na základe
rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 242
, ktorá požaduje stiahnutie Izraela z okupovaných území a ich návrat arabským štátom.
Populácia Západného brehu sa skladá prevažne z palestínskych Arabov, tak pôvodných obyvateľov, ako aj utečencov
Vojny za nezávislosť
z roku
1948
142
Od roku 1967 do roku 1993 žili Arabi na týchto územiach pod izraelskou vojenskou správou. Od
Dohôd z Osla
Listov o vzájomnom uznaní
je väčšina palestínskej populácie a mestá pod správou
Palestínskej autonómie
, no Izrael nad väčšinou územia stále vykonáva vojenský dohľad. Z dôvodu vzrastajúcich útokov pri
Druhej intifáde
sa izraelská vláda rozhodla vybudovať okolo Západného brehu múr, tzv.
bezpečnostnú bariéru
143
V roku 2005 stiahol Izrael jednostranne všetkých svojich obyvateľov a vojenské sily z oblasti Pásma Gazy a štyroch osád na Západnom brehu.
Zahraničné vzťahy
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Zahraničné vzťahy Izraela
Izrael udržuje diplomatické vzťahy s 161 krajinami a po celom svete má 94 diplomatických zastúpení.
144
Ligy arabských štátov
majú s Izraelom plné diplomatické vzťahy iba Egypt a Jordánsko, ktoré s ním podpísali mierové zmluvy v rokoch 1979 a 1994, a
Mauritánia
, ktorá nadviazala s Izraelom diplomatické vzťahy v roku 1999. Ďalšie dva štáty Ligy arabských štátov –
Maroko
Tunisko
– ukončili svoje čiastočné diplomatické styky s Izraelom začiatkom Druhej intifády v roku 2000.
145
Od roku 2003, keď
minister zahraničných vecí
navštívil Maroko, sa izraelsko-marocké vzťahy zlepšujú.
146
Podľa izraelského zákona sú
Libanon
Sýria
Saudská Arábia
Irak
Jemen
nepriateľské krajiny a občania Izraela ich nesmú navštíviť bez povolenia ministerstva vnútra.
147
Od roku 1995 je Izrael súčasťou
Stredomorského dialógu
, v ktorom spolupracuje sedem krajín ležiacich okolo Stredozemného mora a
Severoatlantickej aliancie
(NATO).
148
Bývalý izraelský premiér
Ariel Šaron
a americký prezident
George W. Bush
Medzi najbližších izraelských spojencov patria
Spojené štáty americké
Turecko
Nemecko
, Spojené kráľovstvo a
India
. Spojené štáty boli prvou krajinou, ktorá uznala Izrael, potom ho uznal aj
Sovietsky zväz
. Vzhľadom na rovnaké politické a náboženské hodnoty pokladajú Spojené štáty Izrael za svojho najbližšieho spojenca v juhozápadnej Ázii.
149
Aj keď Turecko a Izrael nadviazali úplné diplomatické vzťahy až v roku
1991
150
už od roku 1949 prebiehala medzi oboma krajinami spolupráca. Silné vzťahy Nemecka s Izraelom vychádza z nemeckej snahy odškodniť a napraviť
holocaust
. Obe krajiny sa podieľajú na vedeckých a vzdelávacích aktivitách a sú silnými ekonomickými a vojenskými partnermi.
151
152
India nadviazala úplné diplomatické vzťahy s Izraelom v roku 1992 a odvtedy s ním udržuje silné vojenské a kultúrne partnerstvo. Spojené kráľovstvo, ktoré má s Izraelom vzťah už z dôb Britského mandátu Palestína,
153
s ním udržiava silné obchodné väzby.
154
Diplomatické vzťahy mal Izrael za
dynastie Pahlaví
aj s
Iránom
155
počas
iránskej revolúcie
však Irán uznanie Izraela zrušil.
156
Vzťahy s Česko-Slovenskom
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Dodávky zbraní z Česko-Slovenska do Izraela v rokoch 1947 – 1949
V dobe predštátnej a v počiatočných rokoch existencie štátu mal Izrael veľmi dobré vzťahy s
Česko-Slovenskom
, ktoré mu aj počas
embarga
OSN poskytovalo vojenskú a hospodársku pomoc, v čase
Prvej arabsko-izraelskej vojny
(od mája 1948) pre mladý štát životne dôležitú.
157
Po zmene izraelskej politiky Sovietskeho zväzu však Česko-Slovensko začalo naopak podporovať a vyzbrojovať Egypt, a Izrael sa tak stal až do
Nežnej revolúcie
v roku 1989 nepriateľskou krajinou. Diplomatické vzťahy medzi Izraelom a Česko-Slovenskom boli obnovené až 9. februára 1990.
158
Vzťahy so Slovenskom
upraviť
upraviť zdroj
V septembri 2021 by mal byť v Jeruzaleme otvorený Slovenský inštitút, patriaci do rezortu zahraničných vecí. Slovenské veľvyslanectvo zostane naďalej v Tel Avive.
159
Obrana a bezpečnosť
upraviť
upraviť zdroj
Izraelský tank
Merkava Mk 3
Izraelské obranné sily
sa skladajú z
pozemných síl
letectva
námorníctva
. Vznikli v roku
1948
počas
Vojny za nezávislosť
transformáciou
Hagany
a niekoľkých ďalších polovojenských organizácií, ich existencii predchádzalo založenie štátu.
160
Armáda pri svojich operáciach vychádza z informácií vojenskej spravodajskej služby
Aman
, ktorá spolupracuje so spravodajskou službou
Mosad
a bezpečnostnou službou
Šin Bet
. Izraelské obranné sily sa už mnohokrát zúčastnili ozbrojených konfliktov, čo z nej robí jednu z najskúsenejších a najlepšie pripravených
armád
sveta.
161
162
IAF
F-15I
„Ra'am“
Väčšina Izraelčanov je v 18. rokoch povolávaná k povinnej vojenskej službe. Muži slúžia tri roky, ženy dva
163
a vojenskú službu treba vykonať ešte pred nástupom na vysokú školu. Potom muži robia každoročne niekoľkotýždenné vojenské cvičenie až do svojich zhruba štyridsiatich rokov; toto sa netýka väčšiny žien. Oslobodení od povinnej vojenskej služby sú
izraelskí Arabi
charedim
, oslobodenie študentov
ješiv
od povinnej vojenskej služby však naráža v izraelskej spoločnosti na protesty.
164
Alternatívou pre osoby, ktoré získajú oslobodení z rôznych dôvodov, je
Šerut Le'umi
alebo národná služba, ktorá zahrňuje službu v nemocniciach, školách a iných sociálne prospešných programoch.
165
Izraelská armáda má k roku 2008 celkom 621 500 vojakov, z toho 176 500 aktívnych a 445 000 rezervných vojakov.
166
K roku 2008 má pozemná armáda 133 000 vojakov, námorníctvo 9 500 a letectvo 34 000 vojakov.
166
Test systému
Arrow
Armáda je vybavená vyspelými zbraňovými systémami buď navrhnutými a vyrobenými v Izraeli alebo niektorými zahraničnými produktmi. Významným zahraničným dodávateľom sú hlavne Spojené štáty americké. Predpokladá sa, že v rokoch 2008 – 2017 poskytnú Izraelu vojenskú pomoc vo výške 30 miliárd
dolárov
167
V spolupráci Izraela a USA bol vyvinutý systém protiraketovej obrany
Arrow
. Izrael rovnako od
jomkipurskej vojny
v roku 1973 vyvinul vlastnú sieť špionážnych satelitov.
168
Úspech programu špionážnych satelitov
Ofek
zaradil Izrael medzi sedem krajín sveta, ktoré majú satelitné kapacity a technológie.
169
Izrael tiež vyvinul svoj vlastný bojový tank
Merkava
, ktorý nebol nikdy predaný do zahraničia. Od svojho založenia vynakladá Izrael na svoju obranu významný podiel
hrubého domáceho produktu
(HDP). V roku 1984 to napríklad predstavovalo 24
% HDP.
170
V súčasnosti sa výdaje na obranu pohybujú okolo 7,3
% HDP.
110
Izrael nie je signatárom
Zmluvy o nešírení jadrových zbraní
a je pravdepodobné, že vlastní
jadrové zbrane
171
Ich vlastníctvo ale nikdy oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.
172
Izrael údajne v spolupráci s
Juhoafrickou republikou
uskutočnil v roku 1979 úspešný jadrový test na námornej plošine v severnej časti
Antarktídy
173
Odhady množstva izraelských
jadrových hlavíc
sa líši, väčšinou sa pohybujú medzi 100 až 200 kusmi,
174
niektoré odhady však hovoria až o 400 hlaviciach.
175
O 400 hlaviciach hovorí aj World Tribune, ktorý sa odvoláva na zdroje z
letectva USA
176
Ekonomika
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Ekonomika Izraela
šekel
(NIS)
Izrael patrí k najviac ekonomickým a priemyselne rozvinutým krajinám juhozápadnej Ázie. V roku 2007 mal 44. najvyšší
hrubý domáci produkt
(HDP), 232,7 miliárd
dolárov
, a 22. najvyšší HDP na obyvateľa v
parite kúpnej sily
, 33 299 dolárov. Na
indexe ľahkosti podnikania
za roky 2006/2007 sa umiestnil na 1. mieste v regióne a na 29. mieste vo svete.
177
V roku 2007 bol prizvaný do
Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD),
178
ktorá podporuje spoluprácu medzi štátmi, ktoré dodržujú
demokratické princípy
a majú ekonomiku slobodného trhu.
179
Aj cez obmedzené prírodné zdroje sa stal Izrael v uplynulých 20 rokoch z veľkej časti sebestačným, a to predovšetkým vďaka intenzívnemu rozvoju
poľnohospodárstva
priemyslu
v oblasti produkcie potravín; z kľúčových potravinárskych surovín musí dovážať iba obilie a hovädzie mäso. Izrael rovnako výrazne investuje do vedy a výskumu; tieto investície v roku 2007 činili 4,7
% HDP,
180
zatiaľ čo priemer krajín OECD činil 1,7
% HDP a USA dosahujú 2
% HDP.
180
Medzi hlavné odbory sa radí
informatika
a komunikačná technika, medicínske odbory,
biotechnológia
nanotechnológia
181
Miera
nezamestnanosti
bola v štvrtom štvrťstoročí roku 2010 celkom 6,6
%.
Jeruzalemský technologický park
Oficiálnou izraelskou
menou
je
nový izraelský šekel
(NIS,
šekel chadaš
), ktorý platí aj na území
Palestínskej autonómie
. V obehu je od roku
1985
, keď nahradil
izraelský šekel
, ktorý v roku
1980
nahradil
izraelskú líru
. Vďaka svojej sile sa stal jednou zo 17 mien obchodovaných na svetových trhoch.
182
Medzi hlavných obchodných partnerov Izraela patria Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, štáty
Beneluxu
Švajčiarsko
Nemecko
Francúzsko
Taliansko
Holandsko
Priemysel
upraviť
upraviť zdroj
Laboratóriá
IBM
Haife
Izraelský priemysel zamestnáva 23,7
% populácie a na HDP sa podieľa 30
%.
110
V roku 2007 priemyselná výroba jednotlivých odborov vzrástla o 5
% až 10
%.
181
Objem dovozu do Izraela v roku 2006 činil 47,8 miliárd
dolárov
, tvorilo ho predovšetkým obilie, hovädzie mäso,
fosílne palivá
, suroviny a vojenské vybavenie.
110
Z fosílnych palív Izrael importuje uhlie, zemný plyn a hlavne ropu, ktorú spracováva na poľnohospodárske hnojivá, palivá a farmaceutika. Medzi hlavné exportné komodity patrí ovocie, zelenina, farmaceutika, software, chemikálie, vojenské technológie a diamanty.
110
Objem vývozu v roku 2006 činil 42,86 miliárd dolárov.
110
Izrael patrí k svetovej špičke v odboru ochrany vody a využitia
geotermálnej energie
183
Jeho úspechy v špičkových technológiách v oblasti softvéru, komunikáciách a prírodných vedách sú porovnateľné so
Silicon Valley
v USA.
184
185
Svoje prvé zámorské výskumné a vývojové centrá vybudovali v Izraeli spoločnosti
Intel
186
Microsoft
187
IBM
Cisco Systems
Motorola
. V oblasti hi-tech (elektronika, avionika, farmácia, atp.) došlo v roku 2007 až k 20
% rastu.
Nerastné bohatstvo Izraela je obmedzené.
181
Ťaží sa draselná, horečnatá a brómová soľ (z Mŕtveho mora), fosfáty a stavebné suroviny (sadra a stavebný kameň).
181
V malej miere sa ťaží medená a železná ruda, ropa a zemný plyn. Prebieha tiež geologický prieskum ložísk zemného plynu v stredomorskom
šelfe
v blízkosti
Aškelonu
181
Medzi najvýznamnejšie a najrozvinutejšie odvetvia priemyslu patrí letecký priemysel, komunikačný, softvérový, elektronický, zbrojný, potravinársky, textilný, tabakový a chemický, ďalej spracovanie diamantov, výroba dopravných prostriedkov, elektronika, papierenský a polygrafický priemysel, rafinácia ropy a hutníctvo železa.
188
Poľnohospodárstvo
upraviť
upraviť zdroj
Kibuc
Deganija Alef
Deganija Bet
Izrael má vysoko rozvinuté
poľnohospodárstvo
. To zamestnáva 18,5
% populácie a na HDP sa podieľa 2,4
%.
110
V roku 2007 došlo k približne 10
% rastu rastlinnej produkcie.
181
Poľnohospodárska pôda sa získava finančne nákladným zúrodňovaním púšte – zavodňovaním, odsoľovaním a vhodnou druhovou skladbou rastlín. Orná pôda zaberá 15,45
%, pastviny 7
% a lesy 5,3
% rozlohy štátu.
181
Približne 54
% celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je zavlažované a poľnohospodári sa tak podieľajú zhruba 60
% na celkovej izraelskej spotrebe sladkej vody.
181
Väčšina poľnohospodárskej pôdy patrí
kibucom
188
čo sú osady pracujúce na základe kolektívneho vlastníctva výrobných prostriedkov (s výnimkou pôdy). Ďalším typom poľnohospodárskych osád v Izraeli sú
mošavy
, družstva samostatných sedliakov, ktorí sa združujú iba s cieľom predať úrodu alebo nákupu surovín. Množstvo pôvodne poľnohospodárskych podnikov tiež zriadilo pridruženú priemyslovú výrobu.
181
Mošav
Nahalal
Medzi pestované plodiny patrí obilie, citrusové plody, olivy, zemiaky, bavlna, cukrová repa, tabak, vinná réva a rajčiny.
188
Dôležitý je tiež chov dobytka, väčšinu hovädzieho dobytka, tiav, kôz, oviec a ošípaných.
188
Rybolov sa prevádzkuje v Stredozemnom mori, zaujímavosťou je chov teplomilných rýb v púšti, kde sa k ich chovu používa poloslaná voda čerpaná z termálnych vrtov.
189
Značným problémom je nedostatok vodných zdrojov. Jediným väčším zdrojom je
Tiberiadske jazero
a rieka
Jordán
. Pre zavlažovanie technických plodín sa používa tzv. recyklovaná voda (v roku 2006 to bolo 550 miliónov m³).
181
Voda sa získava aj pomocou odsoľovania (400 miliónov m³ v roku 2007).
181
Proti nepriaznivým prírodným podmienkam sa Izrael snaží využívať moderné technológie a inovácie. Používajú sa napríklad
biotechnológie
, tkanivové kultúry či
kvapková závlaha
181
Na základe
základného zákona
je vlastníkom pôdy štát (zhruba 93
%) a jej predaj je možný iba výnimočne, obvykle štát pôdu prenajíma, spravidla na 49 rokov.
181
Cestovný ruch
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Cestovný ruch v Izraeli
Staré Mesto Jeruzalema
v noci
Ďalším odvetvím ekonomiky je
cestovný ruch
, hlavne náboženské pútnictvo. Izrael priťahuje turistov svojím podnebím, plážami,
archeologickými
a historickými pamätihodnosťami ale aj jedinečnou geografiou. Na cestovný ruch mali značný dopad bezpečnostné problémy, ale v roku 2008 sa už situácia vrátila späť k normálu.
190
Medzi turistami najčastejšie navštevované miesta patrí:
Jeruzalem
, hlavné mesto štátu Izrael, najposvätnejšie miesto judaizmu a kresťanstva, kde stál
Jeruzalemský chrám
a v súčasnosti jeho pozostatok tzv.
Múr nárekov
, mesto, kde
Ježiš Kristus
učil, bol ukrižovaný a pochovaný. Tretie najsvätejšie miesto
islamu
, kde sa nachádza
Skalný dóm
Mešita al-Aksá
Safed
, jedno zo svätých miest judaizmu, v 15. a 16. storočí významné centrum štúdia
kabaly
Masada
, počas
prvej židovskej vojny
sa Masada stala posledným miestom odporu židovských povstalcov proti Rimanom.
Hebron
, druhé najsvätejšie mesto judaizmu. Podľa Tóry je miestom posledného odpočinku patriarchov a pramatiek. Predtým, než sa kráľ Dávid presunul do Jeruzalema, bol Hebron hlavným mestom
Izraelského kráľovstva
Tel Aviv
, má najväčšiu metropolitnú oblasť, pobrežné mesto, kozmopolitné a finančné centrum.
Betlehem
, miesto posledného odpočinku
Ráchel
, rodisko
kráľa Dávida
a Ježiša Krista.
Mŕtve more
, najnižšie položené odkryté miesto na zemskom povrchu, najnižšie položené slané jazero a tiež najslanšie jazero na svete.
Veda a školstvo
upraviť
upraviť zdroj
Urýchľovač častíc
vo
Weizmannovom inštitúte vied
v meste
Rechovot
Bližšie informácie v hlavnom článku
Veda a technológia v Izraeli
Izrael má najvyššiu priemernú dĺžku vzdelávania v juhozápadnej Ázii a spoločne s
Japonskom
sa umiestňuje na druhom mieste medzi štátmi s najdlhšou priemernou dobou vzdelávania v Ázii (po
Južnej Kórei
, dáta z roku 2004).
191
Podľa Organizácie Spojených národov má Izrael najväčšiu mieru
gramotnosti
v celej juhozápadnej Ázii.
192
Zákon o vzdelávaní z roku 1953 rozdeľuje školy v Izraeli do piatich skupín: štátne sekulárne, štátne náboženské, ultraortodoxné, osadnícke a arabské. Najväčšou skupinou sú verejné sekulárne školy, ktoré navštevuje väčšina židovských a nearabských detí. Arabi obvykle posielajú svoje deti do škôl, kde je vyučovacím jazykom arabčina.
193
Povinná školská dochádzka v Izraeli trvá od 3 do 18 rokov.
194
195
Školy sú rozdelené do troch stupňov − základná škola prvého stupňa (1.−6. trieda), základná škola druhého stupňa (7. – 9. trieda) a stredná škola (10.−12. trieda), ktorá je zakončená maturitnou skúškou
bagrut
. Tá sa skladá z predmetov: matematika, biblia, hebrejčina, hebrejská a svetová literatúra, angličtina, dejepis a základy spoločenských vied.
196
V arabských, kresťanských a drúzskych školách sú skúšky zo štúdia biblie nahradené skúškami z dedičstva islamu, kresťanstva a Drúzov.
197
Všetkých osem
izraelských univerzít
je subvencovaných štátom.
196
198
Najstaršou izraelskou univerzitou je
Hebrejská univerzita v Jeruzaleme
, ktorá je zároveň domovom
Národnej a univerzitnej knižnice
, disponujúca najväčšou zbierkou kníh so židovskou tématikou na svete.
199
V roku 2006 sa Hebrejská univerzita umiestnila na 60.
200
a 119.
201
mieste vo dvoch prieskumoch najprestížnejších a najkvalitnejších svetových univerzít. Medzi ďalšie izraelské univerzity patrí
Technion - Izraelský technologický inštitút
Weizmannov inštitút vied
Telavivská univerzita
Bar-Ilanova univerzita
Haifská univerzita
Ben Gurionova univerzita v Negeve
. Izrael sa radí na tretie miesto na svete v podiele vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov (20
% populácie).
202
203
Veľký príliv imigrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu v 90. rokoch 20. storočia, z ktorých 40
% malo univerzitné vzdelanie, pomohol podporiť izraelský hi-tech sektor.
202
Štyria izraelskí vedci sú nositeľmi
Nobelových cien
204
a Izrael registruje najviac vedeckých článkov na jedného obyvateľa zo všetkých krajín sveta.
205
206
Prvým izraelským kozmonautom sa v roku 2003 stal
Ilan Ramon
, ktorý slúžil ako palubný špecialista pri osudovom letu
STS-107
raketoplánu Columbia
Demografia
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Demografia Izraela
V máji 2011 mal Izrael 7 730 400 obyvateľov.
Z toho viac než 300 000
Izraelčanov
žilo na Západnom brehu Jordánu.
Archivované
2009-12-03 na
Wayback Machine
207
208
209
v mestách ako
Ma'ale Adumim
Modi'in Illit
Bejtar Illit
alebo
Ariel
a v osadách, ktoré z časti vznikli pred založením Izraela a boli obnovené po Šesťdňovej vojne, ako sú
Hebron
Guš Ecion
. Na Golanských výšinách žije 18 tisíc osadníkov.
210
V roku 2006 žilo 250 tisíc Izraelčanov vo Východnom Jeruzaleme.
211
Celkový počet izraelských osadníkov je cez 500 tisíc (6,5
% izraelskej populácie). Približne 7800 Izraelčanov žilo v osadách v Pásme Gazy, než boli evakuovaní v súlade s plánom na jednostranné stiahnutie.
212
Približne 68
% izraelských Židov sa narodilo v Izraeli (títo ľudia sa označujú slovom
sabra
), 22
% sú imigranti z
Európy
Ameriky
a 10
% sú imigranti z Ázie a
Afriky
(vrátane
Arabského sveta
).
213
70
% izraelskej populácie žije pri pobreží Stredozemného mora.
214
Dva úradné jazyky sú hebrejčina a arabčina.
110
Hlavným jazykom je hebrejčina a hovorí ňou väčšina populácie. Arabsky hovoria izraelskí Arabi a Židia, ktorí do Izraela imigrovali z
arabských krajín
. Väčšina Izraelčanov komunikuje aj v angličtine. Kvôli množstvu imigrantov možno na ulici počuť aj mnoho ďalších jazykov. Ľudia z bývalého
Sovietskeho zväzu
Etiópie
v Izraeli značne rozšírili ruštinu a
amharčinu
. V rokoch 1990 – 1994 vzrástol podiel prisťahovalcov z bývalého ZSSR na 12
% celkovej izraelskej populácie.
215
Počas 90. rokov nastal významný príliv pracovných síl z
Rumunska
Thajska
a niektorých krajín
Afriky
Južnej Ameriky
, ktorý sa odhaduje na 200 tisíc osôb.
216
Náboženstvo
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Náboženstvo v Izraeli
Múr nárekov
Skalný dóm
, Jeruzalem
Izrael bol založený ako domovina pre
židovský ľud
a je často označovaný ako
Židovský štát
Zákon o návrate
zaručuje všetkým Židom, ktorí
majú židovských predkov
, aj
konvertitom
právo na získanie izraelského občianstva.
217
Zhruba tri štvrtiny populácie (76,1
%) sú Židia. Asi 40−50
% Židov sa považuje za sekulárnych (hebrejsky חילוני,
chiloni
; לא דתי,
lo dati
− neveriaci či חופשי,
chofši
− voľnomyšlienkári), 30−40
% sa považuje za tradicionalistov (hebr. מסורתי,
masorti
či דתי,
dati
− veriaci) a 20
% sa považuje za religióznych (medzi nich patria
charedim
ortodoxní Židia
).
218
Svetové centrum Bahá'í
v Haife
Moslimovia
predstavujú s 16,2
% izraelskej populácie najväčšiu náboženskú menšinu. Izraelskí Arabi, ktorí predstavujú 19
% populácie, k tomuto číslu významne prispievajú, pretože viac než štyri pätiny (82,6
%) z nich sú moslimovia, ďalej je 8,8
% z nich kresťanov a 8,4
% Drúzov.
219
Členov iných náboženských skupín ako
budhistov
hinduistov
je len málo.
220
Jeruzalem má vďaka Múru nárekov,
Chrámovej hore
mešite al-Aksá
bazilike Svätého hrobu
zvláštne miesto v srdciach Židov, moslimov a kresťanov. Ďalšie dôležité náboženské miesta sa nachádzajú na Západnom brehu, medzi ne patrí napríklad miesto narodenia Ježiša a
Ráchelin hrob
Betleheme
či
Jaskyňa patriarchov
Hebrone
. Ústredným miestom viery
Bahá'í
je Haifa a jej zakladateľ
Bahá’ Alláh
je pochovaný v
Akko
Kultúra
upraviť
upraviť zdroj
Týždeň hebrejskej knihy
2005 v Jeruzaleme
Izrael má vďaka rozmanitosti svojej
populácie
nesmierne bohatú
kultúru
. Všetci prisťahovalci si so sebou do Izraela priniesli svoje kultúrne a náboženské zvyky a obdobne ako Spojené štáty americké sa aj Izrael stal akýmsi taviacim kotlíkom zvykov a vier.
221
Izrael je jedinou krajinou na svete, v ktorom sa život a udalosti odvíjajú podľa
židovského kalendára
. Práca a prázdniny na školách sa riadia podľa
židovských sviatkov
šabat
je oficiálnym dňom odpočinku.
222
Na izraelskú kultúru mala vplyv aj početná arabská menšina, a to hlavne v oblastiach
architektúry
223
hudby
224
alebo kulinárstva.
225
Izraelská literatúra
je písaná prevažne hebrejsky a ide predovšetkým o
poéziu
prózu
. Obrovské množstvo hebrejských kníh možno prečítať na vrub renesanciou
hebrejského jazyka
v polovici
19. storočia
. Malá časť literatúry je však publikovaná aj napríklad v arabčine alebo angličtine. Zo zákona je dané, že dva výtlačky všetkých kníh vydaných v Izraeli musia byť uložené do Národnej a univerzitnej knižnice pri Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 2001 bol zákon doplnený o audio a video nahrávky a iné typy netlačených médií.
226
K roku 2006 bolo 85
% z kníh ukladaných do knižnice v hebrejčine.
227
Každoročne sa v júni koná festival
Týždeň hebrejskej knihy
. Súčasťou festivalu je veľtrh kníh, autorské čítanie a prezentácie izraelských autorov, je tu tiež udeľované najprestížnejšie izraelské literárne ocenenie −
Sapirova cena
Galilejské múzeum
Izraelská hudba
tiež odráža rozmanitosť izraelskej kultúry, je ovplyvnená hudobnými štýlmi z celého sveta, nech už jemenskou hudbou,
chasidskými
melódiami,
klezmerom
arabskou
či
gréckou
hudbou,
jazzom
popom
alebo
rockom
228
Medzi svetovo uznávané telesá patrí
Izraelská filharmónia
, ktorá bola založená v roku 1936, a ktorá má každoročne viac než dvesto predstavení.
229
Izrael je rovnako rodiskom mnoho hudobníkov − celosvetovo známy sú napríklad
Jicchak Perlman
Pinchas Zukerman
. Izrael sa takmer každoročne od roku 1973 zúčastňuje súťaže
Veľkej ceny Eurovízie
, ktorú už trikrát vyhral a dvakrát usporadúval.
230
Ejlate
sa od roku 1987 koná každoročný letný
Red Sea Jazz Festival
231
Ako pokračovateľ divadelných tradícií východoeurópskeho
jidiš divadla
má Izrael živú a činorodú divadelnú scénu. Najstaršou divadelnou spoločnosťou a národným divadlom je divadlo
ha-Bima
v Tel Avive, založené roku 1918.
232
V Izraeli sa nachádza množstvo múzeí; medzi najvýznamnejšie patrí
Izraelské múzeum
v Jeruzaleme a v
Svätyne knihy
, kde sú umiestnené
Zvitky od Mŕtveho mora
. Nachádzajú sa tu rozsiahle zbierky židovského a európskeho umenia. Významný je pamätník obetiam a hrdinom holokaustu
Jad Vašem
, najväčší a najobsiahlejší archív dokumentov o holokauste na svete.
233
V kampuse
Telavivskej univerzity
sa nachádza múzeum diaspory
Bejt ha-Tfucot
234
Mimo hlavných múzeí vo veľkých mestách existuje tiež mnoho menších múzeí s kvalitnými umeleckými zbierkami v menších mestách a
kibucoch
. Krajina oplýva množstvom archeologických nálezísk a vykopávok,
archeológia v Izraeli
predstavuje významnú disciplínu a mnohé jej objavy sa stávajú cieľom turistických výprav.
Šport
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Šport v Izraeli
Otvárací ceremoniál 17.
Makabejských hier
v roku
2005
Šport
a fyzické cvičenia neboli po dlhú dobu v rámci židovskej kultúry dôležité. Na
atletické schopnosti
, ktoré boli oceňované
starovekými Grékmi
, sa Židia dívali skrz prsty, pretože boli chápané ako nevítaný dopad
helenistickej kultúry
. Už stredoveký
rabín
a lekár
Maimonides
však zdôrazňoval dôležitosť fyzických aktivít a udržovanie sa v kondícii. Jeho názor bol oživený v
19. storočí
Maxom Nordauom
a počiatkom
20. storočia
vrchným palestínskym rabínom
Abrahamom Issacom Kookom
, ktorý tvrdil, že:
„telo slúži duši, a iba zdravé telo môže zaručiť zdravú dušu.“
235
Od 30. rokov 20. storočia sa v Izraeli každé štyri roky konajú
Makabejské hry
, ktoré sú pre miestnych atlétov udalosťou zrovnávajúcou sa s Olympijskými hrami. Medzi divácky najpopulárnejšie športy patrí
futbal
basketbal
236
Basketbalový klub
Makabi Tel Aviv
päťkrát vyhral
majstrovstvá Európy v basketbale klubov
237
Beer Ševa
sa stala medzinárodným
šachovým
centrom, kde žije mnoho šachových majstrov z krajín bývalého
ZSSR
. V roku 2005 sa tu konali majstrovstvá sveta družstiev v šachu
238
a tunajší veľmajster
Boris Gelfand
sa umiestnil na druhom mieste v
Majstrovstvách sveta jednotlivcov v šachu
2007.
239
Izrael získal celkom sedem olympijských medailí, vrátane zlatej medaily z
LOH v Aténach
v disciplíne
windsurfing
240
Poznámky
upraviť
upraviť zdroj
Jeruzalemský zákon hovorí, že: „Jeruzalem, celý a zjednotený, je hlavným mestom Izraela.“ Jeruzalem je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. OSN Jeruzalemský zákon neuznáva. Palestínska autonómia požaduje Východný Jeruzalem ako hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.
Referencie
upraviť
upraviť zdroj
Štáty a teritóriá
[online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2022-08-12].
Dostupné online.
Archivované 2022-08-12 z
originálu.
Izrael
[online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-01-18].
Dostupné online.
World Population Prospects - Population Division - United Nations
[online]. [Cit. 2024-11-01].
Dostupné online.
Archivované 2022-07-11 z
originálu.
Názvy štátov
[online]. culture.gov.sk, [cit. 2019-11-22].
Dostupné online.
Archivované 2019-12-01 z
originálu.
(Citát:
Neprípustné je napríklad používanie názvu Štát Izrael namiesto správnej podoby Izraelský štát.
Main Indicators
[online]. Israel Central Bureau of Statistics, 2011-05-11.
Dostupné online.
Archivované 2011-08-11 z
originálu.
(anglicky)
Izrael má 7,2 miliónov obyvateľov
[online].
Eretz
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Country Report - Israel
[online]. Freedom House, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
(anglicky)
PRINSLEY, Jane.
Israel population poised to pass 10 million in 2024, figures show
[online]. www.thejc.com, [cit. 2024-04-01].
Dostupné online.
(po anglicky)
GILBERT, Martin.
Izrael: Dějiny
. Praha: BB Art. S.
57.
ISBN
80-7257-740-9
[Ďalej len:
Izrael: Dějiny.
Izrael: Dějiny.
str. 162.
Rankings
[online]. Global Peace Index, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
Archivované 2008-04-28 z
originálu.
(anglicky)
Global Survey 2006: Middle East Progress Amid Global Gains in Freedom
[online]. Freedom House, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel and the IMF
[online]. IMF, [cit. 2023-10-21].
Dostupné online.
(po anglicky)
Human Development Report 2006
[online]. United Nations Development Programme, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
(anglicky)
Worldwide Press Freedom Index 2007
[online]. Reporters Without Borders, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
(anglicky)
Global Competitiveness Report 2006-2007
[online]. World Economic Forum, [cit. 2008-05-01].
Dostupné online.
(anglicky)
TURNBULL, Tiffanie.
Australia reverses decision to recognise West Jerusalem as Israeli capital
[online]. bbc.com, 2022-10-18, [cit. 2022-12-04].
Dostupné online.
(po anglicky)
Gn 32,29 (
Kral
HAMILTON, Victor P.
The Book of Genesis
[online]. Wm. B. Eerdmans Publishing Company. S.
334.
Dostupné online.
ISBN
0802823092
. (anglicky)
FINKELSTEIN, Israel
SILBERMAN, Neil Asher
Objevování Bible – Svatá Písma Izraele ve světle současné archeologie
. Praha: Vyšehrad. S.
26.
ISBN
978-80-7021-869-3
[ďalej iba
Objevování Bible
].
BROŽ, Ivan.
Arabsko-izraelské války
. Praha: Epocha. S.
37.
ISBN
80-86328-91-0
[ďalej iba:
Arabsko-izraelské války.
On the Move
[online]. TIME Magazine, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
Archivované 2008-04-06 z
originálu.
(anglicky)
BIČ, Miloš
Stopami dávných věků. Mezi Nilem a Tigridem
. 1. vyd. Praha: Vyšehrad. S.
24 – 39.
Objevování Bible. S. 148n.
Dt 30,5 (
Kral
ČEP
Neh 1,9 (
Kral
ČEP
CHAPMAN, Colin.
Čí je Země zaslíbená - Pokračující krize mezi Izraelem a Palestinci
. Praha: Volvox Globator. S.
26 – 27.
ISBN
80-7207-507-1
SCHÄFER, Peter
Dějiny židů v antice od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu
. 1. vyd. Praha: Vyšehrad. S.
140 – 154. Ďalej iba Schäfer (2003).
ISBN
80-7021-633-6
Iz 2,3 (
Kral
ČEP
Ž 137,5 – 6 (
Kral
ČEP
Sidur pro všední dny a šabat − Večerní modlitba na všední den
PDF
]. Karaité − Bnej Mikra, [cit. 2008-09-04].
Dostupné online.
nefunkčný odkaz
GILBERT, Martin.
The Routledge Atlas Of The Arab-Israeli Conflict
. Routledge. S.
2.
ISBN
0415359007
. (anglicky)
[ďalej iba:
The Routledge Atlas Of The Arab-Israeli Conflict.
AUSUBEL, Natan.
The Book of Jewish Knowledge
. New York: Crown Publisher. S.
142 – 144.
ISBN
051709746X
. (anglicky)
SACHAR, Howard M.
Dějiny Státu Izrael
. Praha: Regia. S.
21.
ISBN
80-902484-4-6
[ďalej iba: SACHAR, Howard, M.
Dějiny Státu Izrael.
SACHAR, Howard M.
Dějiny Státu Izrael.
S. 45.
Izrael: Dějiny.
S. 28.
Izrael: Dějiny.
S. 31.
ČEJKA, Marek.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu
. 2. vyd. Praha: Barrister & Principal. S.
36.
ISBN
978-80-87029-16-9
[ďalej iba:
Izrael a Palestina – Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
SCHARFSTEIN, Sol.
Understanding Jewish History
. KTAV Publishing House. S.
269.
ISBN
0881255459
. (anglicky)
Izrael: Dějiny.
S. 50.
SCHNEIDER, Ludwig.
Jeruzalém: ohnisko dění
. Ostrava: A-alef. S.
68.
ISBN
80-85237-71-7
[ďalej iba:
Jeruzalém: ohnisko dění.
Izrael: Dějiny.
S. 58
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael
. 1. vyd. Pardubice: Kora. S.
59.
ISBN
80-901092-0-9
[ďalej iba: TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
SACHAR, Howard M.
Dějiny Státu Izrael.
S. 131.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 61.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 64.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 50.
The Population of Palestine Prior to 1948
[online]. MidEastWeb, [cit. 2008-05-16].
Dostupné online.
(anglicky)
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 58.
Izrael: Dějiny.
S. 113.
Izrael: Dějiny.
S. 130.
Čí je Země zaslíbená - Pokračující krize mezi Izraelem a Palestinci.
s. 28
Izrael: Dějiny.
S. 152.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 83.
Židovská historie: Britské mandátní území Palestina – Plán OSN na rozdělení Palestiny 1947
[online].
Eretz
, [cit. 2008-05-16].
Dostupné online.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 78.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 103.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 83.
General Progress Report and Supplementary Report of the United Nations Conciliation Commission for Palestine, Covering the Period from 11 December 1949 to 23 October 1950
[online]. The United Nations Conciliation Commission, [cit. 2008-05-16].
Dostupné online.
Archivované 2007-06-03 z
originálu.
(anglicky)
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 109.
Population, by Religion and Population Group
[online]. Izraelský centrálny štatistický úrad, [cit. 2008-05-16].
Dostupné online.
Archivované 2007-09-30 z
originálu.
(anglicky)
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
s. 134 – 136.
Izrael: Dějiny.
s. 324.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
s. 138.
Izrael: Dějiny.
S. 334 – 335.
Izrael: Dějiny.
S. 349.
SACHAR, Howard M.
Dějiny Státu Izrael.
S. 469.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 105. (Potvrdenie vypustenia časti Palestínskej národnej charty, v ktorej bolo popierané právo Izraela na existenciu,
Palestínska národná rada
schválila na nátlak vtedajšieho izraelského premiéra
Benjamina Netanjahua
14.12. 1998 v Gaze za prítomnosti amerického prezidenta
Billa Clintona
.)
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 146.
Arabsko-izraelské války.
S. 186.
Izrael: Dějiny.
S. 413.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 111.
Arabsko-izraelské války.
S. 318.
Izrael: Dějiny.
S. 467 – 469.
BLACK, Ian; MORRIS, Benny.
Mossad, izraelské tajné války
. Praha: Jota. S.
381 – 382.
ISBN
80-7217-392-8
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 172 – 173.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 186.
TERNER, Erich.
Dějiny státu Izrael.
S. 188.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 160.
Izrael: Dějiny.
S. 512.
Izrael a Palestina – Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 179.
Izrael: Dějiny.
S. 534.
Izrael: Dějiny.
S. 535.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 187 – 189.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 193.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 195 – 196.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 190.
Izrael a Palestina – Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 205.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 209 – 210.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 216.
Izrael a Palestina – Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 243 – 246.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 239 – 240.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu.
S. 310 – 311.
Průzkum: Olmert, Perec, Haluc mají odejít z funkcí
[online].
Eretz
, [cit. 2008-03-24].
Dostupné online.
Rozsáhlé průzkumy veřejného mínění: Čas na změnu!
[online].
Eretz
, [cit. 2008-03-24].
Dostupné online.
ČERNÝ, Adam.
Izrael předložil důkaz, že v Sýrii zničil reaktor
[online].
Hospodářské noviny
, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
WALKER, Peter.
Syria and Israel officially confirm peace talks
[online].
The Guardian
, 2008-05-21, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
(anglicky)
KERSHNER, Isabel.
Israel Agrees to Truce with Hamas on Gaza
[online].
The New York Times
, 2008-06-18, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
BRONNER, Ethan.
Gaza Truce May Be Revived by Necessity
[online].
The New York Times
, 2008-12-19, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
Rockets fired after Gaza clashes
[online].
BBC
, 2008-11-05, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
Hamas militants step up rocket attacks on Israel
[online]. The Times, 2008-11-15, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
nefunkčný odkaz
SOFER, Roni.
Israel in favor of extending Gaza lull
[online]. Ynetnews, 2008-12-13, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
Gaza-Israel truce in jeopardy
[online].
Al-Džazíra
, 2008-12-15, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
HIDER, James.
Hamas says it will not renew ceasefire
[online]. The Times, 2008-12-19, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
Archivované 2010-06-01 z
originálu.
(anglicky)
Olmert Delivers 'Last Minute' Warning to Gaza
[online]. FOX News, 2008-12-25, [cit. 2010-09-25].
Dostupné online.
(anglicky)
Izrael zasypává raketami Gazu. Zahynulo přes 200 lidí
[online].
Aktuálně.cz
, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
Israeli troops enter Gaza Strip
[online].
BBC
, 2009-1-8, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
(anglicky)
BARAK, Ravid.
IDF begins Gaza troop withdrawal, hours after ending 3-week offensive
[online].
Haaretz
, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
Archivované 2009-02-06 z
originálu.
(anglicky)
AZOULAJ, Juval.
Two IDF soldiers, civilian lightly hurt as Gaza mortars hit Negev
[online].
Haaretz
, [cit. 2009-04-22].
Dostupné online.
Archivované 2009-04-01 z
originálu.
(anglicky)
10
11
12
The World Factbook - Israel
[online].
Central Intelligence Agency (CIA)
, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
Archivované 2021-01-03 z
originálu.
(anglicky)
Statistical Abstract of Israel - Area of Districts, Sub-Districts, Natural Regions and Lakes
[online].
Izraelský centrální statistický úřad
, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
Country Studies - Israel (geography)
[online]. The Library of Congress, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
The Living Dead Sea
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
Makhteshim Country
[online]. UNESCO, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
Ramon R&D Center
[online].
Ben Gurionova univerzita v Negevu
, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
Mt. Hermon
[online].
Haaretz
, [cit. 2008-09-01].
Dostupné online.
Archivované 2009-02-12 z
originálu.
(anglicky)
Vass, D., 1998,
Základné črty geológie Izraela a transformný zlom Mŕtveho mora.
Mineralia Slovaca, 30, 2, s. 167 – 172
Ginzburg, A., Folkman, Y., 1981,
Geophysical Investigation of Crystalline Basement Between Dead Sea Rift and Mediterranean Sea.
AAPG Bulletin, 65, 3, s. 490 – 500
Frostick, L., 2005,
Rift Valley.
in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors),
Encyclopedia of Geology. Volume 1.
Elsevier, Amsterdam s. 26 – 34
GOLDREICH, Yair.
The Climate of Israel: Observation, Research and Application
. Springer. S.
85.
ISBN
030647445X
. (anglicky)
WATZMAN, Haim.
Left for dead
[online]. New Scientist Environment, [cit. 2008-09-04].
Dostupné online.
(anglicky)
Average Weather for Tel Aviv-Yafo
[online]. The Weather Channel, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
Average Weather for Jerusalem
[online]. The Weather Channel, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
SITTON, Dov.
Development of Limited Water Resources- Historical and Technological Aspects
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
(anglicky)
GROSSMAN, Gershon; AYALON, Ofira; BARON, Yifaat.
Solar energy for the production of heat
[online]. Samuel Neaman Institute, [cit. 2008-04-27].
Dostupné online.
Archivované 2011-08-22 z
originálu.
(anglicky)
The World Factbook - Field Listing - Executive Branch
[online].
Central Intelligence Agency (CIA)
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2008-04-22 z
originálu.
(anglicky)
The Electoral System in Israel
[online].
Kneset
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
MAZIE, Steven.
Israel's Higher Law: Religion and Liberal Democracy in the Jewish State
. Lexington Books. S.
34.
ISBN
0739114859
. (anglicky)
Israel and the International Criminal Court
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
The Judiciary: The Court System
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
The State - Judiciary - The Court System
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Press Freedom Rankings by Region 2007
[online]. Freedom House, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Worldwide Press Freedom Index 2006
[online]. Reportéři bez hranic, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Amnesty International Report 2006 - Israel and the Occupied Territories
[online].
Amnesty International
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel/Palestinian Authority
[online].
Human Rights Watch
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Land Grab: Israel's Settlement Policy in the West Bank
[online]. B'Tselem, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Public Health in Israel
[online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Introduction to the Tables: Geophysical Characteristics
[online].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Localities, Population, and Density
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Press Release: Jerusalem Day
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Population of Localities numbering above 1,000 residents and other rural population on 31/12/2006
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
UNRWA in Figures: Figures as of 31 December 2004
[online].
Organizácia Spojených národov
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel’s Security Fence - Questions and Answers
[online]. Štát Izrael, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2013-10-03 z
originálu.
(anglicky)
Israel's Diplomatic Missions Abroad: Status of Relations
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel Among the Nations: Middle East - North Africa
[online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel sees Morocco as mediator
[online]. BBC, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Initial Periodic Report of the State of Israel Concerning the Implementation of the Convention of the Rights of the Child (CRC)
PDF
]. Israel Ministry of Justice, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2007-09-25 z
originálu.
(anglicky)
Week of 8-14 March 2000
[online].
Severoatlantická aliancia
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
MIGDALOVITZ, David.
Israel: Background and Relations with the United States
PDF
]. Congressional Research Service, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
ABADI, Jacob.
Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia
. Routledge. S.
3.
ISBN
0714655767
. (anglicky)
[Ďalej len:
Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia.
Background Papers - Germany and Israel
[online]. German Embassy, Washington, D.C., [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2007-09-27 z
originálu.
(anglicky)
BOYES, Roger.
Israel welcomes new Germany to a celebration of its 60th birthday
[online]. Times Online, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2011-04-29 z
originálu.
(anglicky)
Background papers - UK and Israel
[online]. UK Foreign and Commonwealth Office, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
KUMAR, Dinesh.
India and Israel: Dawn of a New Era
[online]. Jerusalem Institute for Western Defense, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2002-02-28 z
originálu.
(anglicky)
Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia.
S. 37 – 9, 47.
Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia.
S. 47 – 9.
Létat jsme se učili v Olomouci
[online]. Lidovky.cz, [cit. 2008-07-23].
Dostupné online.
ČEJKA, Marek.
Dějiny moderního Izraele
. Praha: Grada Publishing. S.
211.
ISBN
978-80-247-2910-7
ŠVEC, Peter. Slovensko sa pridáva k štátom s diplomatickou misiou v Jeruzaleme.
Denník N
(Bratislava: N Press), 2021-07-22.
Dostupné online
[cit. 2021-08-15].
ISSN
1339-844X
Historie: 1948
[online].
Izraelské obranné sily
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
The State: Israel Defense Forces (IDF)
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel Defense Forces
[online]. GlobalSecurity.org, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
The Israel Defense Forces
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
SHTRASLER, Nehemia.
Cool law, for wrong population
[online].
Haaretz
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
Sherut Leumi (National Service)
[online]. Nefesh B'Nefesh, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel
PDF
]. The Institute for National Security Studies (INSS), [cit. 2008-09-06].
Dostupné online.
Archivované 2008-08-13 z
originálu.
(anglicky)
ERLANGER, Steven.
Israel to Get $30 Billion in Military Aid From U.S.
[online]. The New York Times, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
KATZ, Yaakov.
Arrow can fully protect against Iran
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2011-04-29 z
originálu.
(anglicky)
ZORN, E. L.
Israel's Quest for Satellite Intelligence
[online].
Central Intelligence Agency (CIA)
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2007-11-14 z
originálu.
(anglicky)
SEITZ, Charmaine.
Israel’s Defense Budget: The Business Side of War
[online]. The Jerusalem Fund, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2007-10-13 z
originálu.
(anglicky)
Strategic Israel: Israel's Secret Arsenal
[online]. MSNBC, [cit. 2008-05-08].
Dostupné online.
Globální jaderné síly
[online]. BBC, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Izrael v roce 1979 odpálil atomovku
[online].
Aktuálně.cz
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Jimmy Carter
: Izrael má 150 jaderných zbraní
[online].
Britské listy
, [cit. 2008-05-27].
Dostupné online.
Jaderné mocnosti? Legální i samozvané
[online].
Aktuálně.cz
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
U.S. Air Force: Israel has 400 nukes, building naval force
[online]. World Tribune, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
Economy Rankings - Middle East & North Africa
[online]. The World Bank Group, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel invited to join the OECD
[online]. Ynet News, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
About
[online].
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Izrael má mezi státy OECD nejvyšší investice do vývoje a výzkumu
[online].
Eretz
, [cit. 2008-08-28].
Dostupné online.
10
11
12
13
Izrael: Ekonomická charakteristika země
[online]. BusinessInfo.cz, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2008-03-31 z
originálu.
Izraelský šekel se stane celosvětově konvertibilním
[online].
Eretz
, [cit. 2008-08-01].
Dostupné online.
GINSBURG, Mitch.
A Hotter Holy Land
[online]. The Jerusalem Report, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2013-07-31 z
originálu.
(anglicky)
Israel keen on IT tie-ups
[online]. The Hindu Business Line, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Israel: Punching above its weight
[online]. The Economist, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
KRAWITZ, Avi.
Intel to expand Jerusalem R&D
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2007-09-29 z
originálu.
(anglicky)
Israel R&D Center: Leadership Team
[online].
Microsoft
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
TADEUSZE, Moľdava a kolektiv.
Státy světa
. Havlíčkův Brod: Fragment. S.
149.
ISBN
80-7200-669-X
Izraelci loví ryby v poušti. Vynáší to
[online]. Aktuálně.cz, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
BURSTEIN, Nathan.
Tourist visits above pre-war level
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2011-04-29 z
originálu.
(anglicky)
Global Education Digest 2004 - Comparing Education Statistics Across the World
PDF
].
UNESCO
, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
Human Development Report 2005 - Human Development Indicators
PDF
]. Organizace spojených národů, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
Israeli Schools: Religious and Secular Problems
[online]. Education Resources Informational Center, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
KASHTI, Or; SHAHAR, Ilan.
Knesset raises school dropout age to 18
[online].
Haaretz
, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
Summary of the Principal Laws Related to Education
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
Education
PDF
]. Israel Ministry of Immigrant Absorption, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
The Israeli Matriculation Certificate
[online]. United States-Israel Educational Foundation via the University of Szeged University, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
Archivované 2017-09-15 z
originálu.
(anglicky)
Higher Education in Israel
[online]. Embassy of Israel in Washington, DC, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
About the Library
[online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
Archivované 2007-04-21 z
originálu.
(anglicky)
Top 500 World Universities (1-100)
[online]. Schanghai Jiao Tong University, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
The World's Top 200 Universities
[online]. Times Higher Education, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
Archivované 2007-08-18 z
originálu.
(anglicky)
Top Ten Reasons to Invest in Israel
[online]. Israeli Consulate, New York City, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
Archivované 2007-07-16 z
originálu.
(anglicky)
Information Technology Landscape in Nations Around the World - Israel: IT Workforce
[online]. American University, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
Israeli professor shares Nobel Prize in Economics for 200
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
HEYLIN, Michael.
Chemical & Engineering News - Globalization Of Science Rolls On
[online]. American Chemical Society, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
(anglicky)
GORDON, Evelyn.
Kicking the global oil habit
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-05-15].
Dostupné online.
Archivované 2012-01-12 z
originálu.
(anglicky)
LAZAROFF, Tovah.
Report: 12,400 new settlers in 2006
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2011-08-13 z
originálu.
(anglicky)
Settlement Information - Settlements in the West Bank
[online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2008-02-24 z
originálu.
(anglicky)
Settlement Information - Israeli Settler Population 1972-2006
[online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2007-11-11 z
originálu.
(anglicky)
Settlement Information - Settlements in the Golan Heights
[online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2007-10-13 z
originálu.
(anglicky)
Settlement Information - Settlements in East Jerusalem
[online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2008-04-20 z
originálu.
(anglicky)
Settlement Information - Settlements in the Gaza Strip
[online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
Archivované 2006-05-12 z
originálu.
(anglicky)
Jews and others, by origin, continent of birth and period of immigration
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Military-Strategic Aspects of West Bank Topography for Israel's Defense
[online]. Defensible Borders for a Lasting Peace, [cit. 2008-09-04].
Dostupné online.
(anglicky)
FRIEDBERG, Rachel M..
The Impact of Mass Migration on the Israeli Labor Market
[online]. .
Dostupné online.
KEMP, Adriana.
Labour migration and racialisation: labour market mechanisms and labour migration control policies in Israel
. . S.
267 – 292.
Zákon o návratu
[online].
Kneset
, [cit. 2008-04-30].
Dostupné online.
(anglicky)
ČEJKA, Marek.
Judaismus, politika a Stát Izrael
. 1. vyd. Brno: Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity. S.
56 – 57.
ISBN
80-210-3007-0
Population, by religion and population group
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
Archivované 2006-04-10 z
originálu.
(anglicky)
National Population Estimates
PDF
].
Izraelský centrálny štatistický úrad
, [cit. 2008-04-29].
Dostupné online.
(anglicky)
Immigration and Social and Cultural Diversity Among the Jewish Population
[online]. International Youth Foundation, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2007-10-10 z
originálu.
(anglicky)
Jewish Festivals and Days of Remembrance in Israel
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
RAN, Ami.
Encounters: The Vernacular Paradox of Israeli Architecture
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
BRINN, David.
Israeli, Palestinian and Jordanian DJs create bridge for peace
[online]. Israel21c, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
DOLEV, Yael.
Some Thoughts About Israeli Cuisine
[online]. University of Michigan, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2008-09-24 z
originálu.
(anglicky)
Depositing Books to The Jewish National & University Library
[online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2007-07-01 z
originálu.
(anglicky)
Israeli Book Statistics for 2006
[online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2022-03-02 z
originálu.
(anglicky)
World Music - Israel
[online]. National Geographic Society, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
DAVIS, Barry.
Israel Philharmonic Orchestra celebrates 70th anniversary
[online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
Eurovision Song Contest - Israel
[online]. Eurovision Broadcasting Union, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
[online]. Red Sea Jazz Festival, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2007-08-12 z
originálu.
(anglicky)
התיאטרון הלאומי הבימה
[online]. Habima National Theatre, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(hebrejsky)
About Yad Vashem: The Yad Vashem Library
[online].
Jad Vašem
, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
Museum Informations
[online]. Beth Hatefutsoth, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2002-12-19 z
originálu.
(anglicky)
GRIVER, Simon.
Sports in Israel
[online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
Archivované 2008-09-08 z
originálu.
(anglicky)
TORSTRICK, Rebecca L.
Culture and Customs of Israel
. Greenwood Press. S.
141.
ISBN
0313320918
. (anglicky)
BOUSKILA, Daniel.
Israel Wins More Than Hoop Crown
[online]. The Jewish Journal, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
World Team Championship in Beer Sheva, Israel
[online]. World Chess Federation, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
LEVY, Marissa.
Local grandmaster takes second place at World Chess Championship
[online].
The Jerusalem Post
, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
nefunkčný odkaz
Olympic Medal Winners (under Europe / Israel)
[online]. International Olympic Committee, [cit. 2008-05-19].
Dostupné online.
(anglicky)
Pozri aj
upraviť
upraviť zdroj
Dodávky zbraní z Česko-Slovenska do Izraela v rokoch 1947 – 1949
Literatúra
upraviť
upraviť zdroj
BLACK, Ian; MORRIS, Benny.
Mossad - izraelské tajné války
. Praha
: Jota, 2006. 632 s.
ISBN
80-7217-392-8
BROŽ, Ivan.
Arabsko-izraelské války
. Praha
: Epocha, 2005. 360 s.
ISBN
80-86328-91-0
ČEJKA, Marek.
Judaismus, politika a Stát Izrael
. 2. vyd. Brno
: Masarykova univerzita, 2003. 252 s.
ISBN
80-210-3007-0
ČEJKA, Marek.
Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu
. 2. vyd. Praha
: Barrister & Principal, 2007. 321 s.
ISBN
978-80-87029-16-9
DEVER, William G.:
Kdo byli první Izraelci a odkud přišli?
Praha
: Volvox Globator, 2010. 295 s.
ISBN 978-80-7207-767-0
GILBERT, Martin
Izrael: Dějiny
. Praha
: BB Art, 2002. 668 s.
ISBN
80-7257-740-9
HERZOG, Chaim
Arabsko-izraelské války
. Praha
: Lidové noviny, 2008. 617 s.
ISBN
978-80-7106-954-6
CHAPMAN, Colin.
Čí je Země zaslíbená - Pokračující krize mezi Izraelem a Palestinci
. Praha
: Volvox Globator, 2003. 336 s.
ISBN
80-7207-507-1
IZRAELSKÉ INFORMAČNÉ STREDISKO.
Fakta o Izraeli: země a lidé
. Jeruzalem
: Ahva Press, 1999. 28 s.
KRUPP, Michael.
Sionismus a Stát Izrael
. Praha
: Vyšehrad, 1999. 242 s.
ISBN
80-7021-265-9
LIETH, Norbert.
Židovský stát - od pohoršení k požehnání pro svět
. Ostrava
: A-Alef, 1998. 92 s.
ISBN
80-85237-60-1
POJAR, Miloš.
Izrael - stručná historie států
. 2. vyd. Praha
: Libri, 2009. 202 s.
ISBN
978-80-7277-435-7
RUCKER, Laurent.
Stalin, Izrael a Židé
. Praha
: Rybka Publishers, 2001. 313 s.
ISBN
80-86182-53-3
SACHAR, Howard, M.
Dějiny Státu Izrael
. Praha
: Regia, 1999. 767 s.
ISBN
80-902484-4-6
SCHNEIDER, Ludwig.
Jeruzalém - ohnisko dění
. Ostrava
: A-Alef, 2003. 91 s.
ISBN
80-85237-71-7
TERNER, Erich.
Dějiny Státu Izrael
. Pardubice
: Kora, 1991. 262 s.
ISBN
80-901092-0-9
Cestopisy
BRŮHA, Jiří; BRŮHOVÁ, Stanislava.
Paní, tady jste na Středním východě…! - Izrael, Jordánsko
. České Budějovice
: Jiří Brůha A+U DESIGN, 1999. 187 s.
ISBN
80-238-4552-7
HANUŠ, Jan; HOJKA, Pavel.
Izrael, země téměř mystická
. Praha
: Elim, 1995. 259 s.
JAZAIRIOVÁ, Pavla.
Izrael a Palestina, Palestina a Izrael
. Praha
: Radioservis, 2001. 200 s.
ISBN
80-86212-05-X
Sprievodcovia
ČEŘOVSKÝ, Jan a kolektiv.
Izrael a palestinská území
. Praha
: Olympia, 1999. 192 s.
ISBN
80-7033-541-6
PAULÍK, Ivo.
Izrael
. Praha
: Freytag & Berndt, 2006. 167 s.
ISBN
978-80-7316-202-3
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
Portál vlády Štátu Izrael
Kneset
oficiálne internetové stránky izraelského parlamentu
Novinky.cz – Súhrnná história Izraela a okolitých štátov
Zdroj
upraviť
upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov
Israel
na anglickej Wikipédii
Izrael
na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Zdroj: „
Kategórie
Wikipédia:Články na revíziu
Izrael
Štáty v Ázii
Členovia OSN
Skryté kategórie:
Wikipédia:Články s nefunkčnými odkazmi
Webarchive template wayback links
Stránky s magickými odkazmi ISBN
Stránky s mapami
Izrael
Pridať tému