Spojené štáty – Wikipédia

Spojené štáty – Wikipédia
Preskočiť na obsah
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O iných významoch výrazu
Spojené štáty
pozri
Spojené štáty (rozlišovacia stránka)
O iných významoch výrazu
USA
pozri
USA (rozlišovacia stránka)
Spojené štáty
Vlajka
Znak
Národné motto
In God We Trust (
angl.
(Veríme v Boha)
E pluribus unum (
lat.
(Z mnohých jeden)
Štátna hymna
The Star-Spangled Banner
(Hviezdami posiata vlajka)
Miestny názov
dlhý
United States of America
krátky
United States
Hlavné mesto
Washington, D. C.
38°53
s.š. 77°01
z.d.
Najväčšie mesto
New York
Úradné jazyky
žiaden na federálnej úrovni, de facto
angličtina
Regionálne jazyky
angličtina
havajčina
španielčina
samojčina
a ďalšie
Demonym
Američan, Američanka
Štátne zriadenie
prezident
viceprezident
federatívna
prezidentská republika
Donald Trump
JD Vance
Vznik
4. júl
1776
Susedia
Kanada
Mexiko
Rusko
Rozloha
celková
voda (%)
9 833 520
km
.)
km
(6,97
%)
Počet obyvateľov
odhad (
2021
sčítanie (
2020
hustota
(2021)
331 893 745 (
.)
331 449 281
33,6/km
185
.)
HDP
celkový
na hlavu (PKS)
2022
25,35 bilióna $ (
.)
76 027 $ (
.)
Index ľudského rozvoja
2019
0,926 (
17
.) – veľmi vysoký
Mena
americký dolár
(USD)
Časové pásmo
Letný čas
UTC
-4 až -12, +10, +11)
UTC
-4 až -10)
Medzinárodný kód
USA/US
Medzinárodná poznávacia značka
USA
Internetová doména
.us
.gov
.edu
.mil
Smerové telefónne číslo
+1
Interaktívna mapa
Súradnice
39°49′41″S
98°34′46″Z
39,828175°S 98,5795°Z
39.828175; -98.5795
Spojené štáty
alebo
USA
, dlhý tvar
Spojené štáty americké
(podrobnosti o názvoch pozri nižšie), je
demokratická
federatívna
prezidentská republika
Severnej Amerike
, rozprestierajúca sa medzi
Atlantickým oceánom
na východe a
Tichým oceánom
na západe. Na severe susedí s
Kanadou
a na juhu s
Mexikom
. Vďaka
štáte
Aljaška
siaha územie Spojených štátov amerických aj k
brehom
Severného ľadového oceánu
Beringova úžina
ich delí od ázijského územia
Ruska
), zahrňuje tiež aj niektoré tichomorské ostrovy (hlavne
Havaj
). Spojené štáty sa skladajú z
50 štátov, jedného federálneho územia s
hlavným mestom a sídlom
prezidenta
kongresu
najvyššieho súdu
District of Columbia
), šiestich závislých území (
Portoriko
Severné Mariány
Guam
Americké Panenské ostrovy
Americká Samoa
atol
Palmyra
) a desiatich malých ostrovov či
útesov
S rozlohou 9,8
milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete (po
Rusku
Kanade
).
S takmer 340 miliónmi obyvateľov sú treťou najľudnatejšou krajinou planéty (po
Číne
Indii
).
Populácia je tradične koncentrovaná na oboch pobrežiach, na východnom leží najväčšie mesto Spojených štátov
New York
, na západnom pobreží druhé najväčšie mesto
Los Angeles
. Hlavným mestom je
Washington
. Východná časť krajiny je hustejšie osídlená než západná. Stredná časť krajiny má najviac plochy ale nie moc ľudí.
Podľa nominálneho
HDP
sú Spojené štáty najväčšou svetovou ekonomikou
, podľa HDP v
parite kúpnej sily
druhou najväčšou (po Číne).
Ich ekonomický výkon predstavuje približne štvrtinu celosvetového HDP. Sú najväčším svetovým dovozcom a druhým najväčším vývozcom. Stali sa symbolom a priekopníkom ekonomiky založenej na voľnom trhu, v mnohom v tom inšpirovali Európu alebo Čínu. Oproti Európe avšak vykazujú menšiu mieru prerozdeľovania bohatstva a väčšie ekonomické rozdiely medzi ľuďmi.
V nominálnom HDP na obyvateľa sú na ôsmom mieste na svete
, v HDP v parite kúpnej sily na hlavu na dvanástom
10
, v
indexe ľudského rozvoja
na trinástom.
11
Americká mena,
dolár
, je hlavnou
rezervnou menou
sveta.
12
Americký priemysel a obchod dosiahol vynikajúcich výsledkov a dobyl trhy po celom svete (
Ford
Coca-Cola
Boeing
JP Morgan
Exxon
Johnson & Johnson
Walmart
Amazon
Apple
Microsoft
Google
).
13
Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšou krajinou sveta. Štyridsať percent vojenských výdajov na svete pripadá práve na USA.
14
Sú
jadrovou veľmocou
a jedinou krajinou, ktorá jadrovú zbraň použila vo vojenskej operácii. Sú jednou z piatich stálych členov
Rady bezpečnosti OSN
. Geopoliticky sú hodnotené ako
superveľmoc
, pričom tento štatút získali predovšetkým po roku 1945, po víťazstve v
druhej svetovej vojne
. Po konci
studenej vojny
(1989) sa dokonca hovorilo o tom, že sú jedinou superveľmocou, čo sa dnes snažia zmeniť hlavne Čína a Rusko. Vzťahy Spojených štátov a
Európy
sú špecifické a hlavne so
Spojeným kráľovstvom
, pretože to bola európska veľmoc, ktorá kolonizovala severnú Ameriku, aby tak neskôr čelili vzbure miestnych kolonistov a hnutí za nezávislosť, pričom stret s Britmi bol rozhodujúci (nezávislosť od Británie Američania vyhlásili v roku 1776). Vzhľadom k presadeniu sa
angličtiny
ako hlavného a úradného jazyka v USA však špecifická väzba medzi Spojenými štátmi a Britániou (a rovnako aj s ďalšími anglicky hovoriacimi krajinami
Commonwealthu
, ako je Kanada či
Austrália
) pretrváva. Väzba so západnou kontinentálnou Európou bola daná imigračnými vlnami v 19. storočí (hlavne z
Nemecka
Talianska
), posilnené boli po americkom oslobodení tejto časti Európy od
nacizmu
v roku 1945. Spojené štáty sa tak, oi. prostredníctvom vojenskej organizácie
NATO
, stali garantom bezpečnosti tejto časti Európy. Po
páde komunizmu
strednej
východnej Európe
sa vytvorili podobne úzke spojenecké väzby aj tu, kľúčovým spojencom je pre Američanov hlavne
Poľsko
. Ako superveľmoc sa však USA snaží budovať spojenecké väzby vo všetkých regiónoch sveta, na
Blízkom východe
patrí ku kľúčovým spojencom
Izrael
Saudská Arábia
, v Ázii
Japonsko
Južná Kórea
, v
južnej Amerike
Kolumbia
Americká kultúra, hlavne pop-kultúra, získala globálny vplyv (
Hollywood
Disney
jazz
rock n roll
rap
, televízne seriály), rovnako ako americký životný štýl (automobilizmus,
fast food
), a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnom imperializme
15
či amerikanizácii života.
16
Výborných výsledkov dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít na čele
Harvardom
vynález atómovej bomby
internetu
pristátie na Mesiaci
).
Názov
upraviť
upraviť zdroj
Krátky tvar
upraviť
upraviť zdroj
Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie
Spojené štáty
alebo (až v niekoľkých posledných rokoch)
USA
(V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie
United States
. Anglická skratka tvaru „United States“ znie
U.S.
alebo
US
(nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare
US
vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky
Union
; občas sa používa aj v slovenčine a znie
Únia
. Ďalší neoficiálny krátky tvar je
Amerika
, po anglicky
America
17
18
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.
19
20
21
22
23
V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar
upraviť
upraviť zdroj
Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie
Spojené štáty americké
. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu
Spojené štáty severoamerické
a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom
Anglicko-slovenskom slovníku
z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom
Slovníku slovenského jazyka
(Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“)
. Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je
Severoamerická únia
; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie
United States of America
(v rokoch 1776 – 1778 aj
United States of North America
). Skratka tvaru „United States of America“ znie
USA
(-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo
U.S.A.
(-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).
24
25
26
17
27
28
29
30
31
32
33
Historické tvary
upraviť
upraviť zdroj
Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä:
Spojené štáty americké
(t.j. rovnako ako dnes)
34
Spojené štáty
(t.j. rovnako ako dnes)
35
Spojené Štáty Amerikánske
36
Spojené državy
37
Sjednotené štáty
38
Spojené državy severo-americké
39
Sjednotené Štáty Severo-amerikánske
40
Unia
39
a koncom 18. storočia
Republika Amerykanská
41
Dejiny
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Dejiny Spojených štátov
Cliff Palace
, osada
predkov
indiánskych
kmeňov
Pueblo
v dnešnom okrese
Montezuma
v štáte
Colorado
, postavená medzi rokmi 1200 a 1275
Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (
Indiánov
Eskimákov
) cez
Beringiu
, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného
Beringovho prielivu
, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách
Európanov
15.
16. storočí
sem v
17. storočí
začali prichádzať európski, predovšetkým
anglickí
kolonisti. Okrem Angličanov na
severovýchode
sem prichádzali
Španieli
, budujúci malé osady na
Floride
juhozápade
, a
Francúzi
, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky
Mississippi
a na pobreží
Mexického zálivu
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada
St. Augustine
na Floride, založená roku
1565
. Prvá anglická usadlosť
Jamestown
vo Virgínii sa datuje do roku
1609
. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu
zlato
(tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom
afrického
pôvodu, ktorých sem od roku
1619
privážali na prácu ako
otrokov
42
Do
sedemdesiatych rokov 18. storočia
trinástich britských kolóniách
žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení
francúzsko-indiánskej vojny
v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä
Bostonské pitie čaju
v roku
1773
, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí
Patrioti
(ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej
republikánstvo
, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
Obraz
Deklarácia nezávislosti
od
Johna Trumbulla
znázorňujúci
Výbor piatich
, ktorý 28. júna 1776 predložil
druhému kontinentálnemu kongresu
vo
Philadelphii
Deklaráciu nezávislosti USA
Ozbrojený konflikt začal v roku
1775
, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku
1776
vyhlásil
Druhý kontinentálny kongres
nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála
Georgea Washingtona
zvíťazili americkí Patrioti vo
vojne za nezávislosť
Parížska zmluva z roku 1783
prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a
Kanady
. Centrálna vláda zriadená
článkami Konfederácie
nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku
1787
kongres zvolal
Ústavodarné zhromaždenie
vo
Philadelphii
. Výsledkom zhromaždenia bol vznik
novej ústavy
, ktorá bola ratifikovaná v roku
1789
. V roku
1791
k nej bola doplnená
Listina práv
, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako
prvým prezidentom
Alexandrom Hamiltonom
, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom
Thomas Jefferson
, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie
Louisiany
, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila.
Druhá a posledná vojna s Britániou
bola vybojovaná v rokoch
1812
1815
Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917
Pod vplyvom presvedčenia o
zjavnom predurčení
Manifest Destiny
) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k
Tichému oceánu
. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového
HDP
bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku
druhej svetovej vojny
. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a
otrokárov
. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od
Mason-Dixonovej línie
, ale
Juh
pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu
bavlny
do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán
Abraham Lincoln
, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Zničená železničná stanica a depo v
Atlante
krátko po skončení
občianskej vojny
, 1866
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo
konfederáciu
, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku
1861
vojnu so Severom
útokom na
pevnosť Sumter
. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej
ére rekonštrukcie
(1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v
70. rokoch 19. storočia
bieli
Demokrati
znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv.
Zákonov Jima Crowa
, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu
Afroameričanov
a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku
hnutia občianskych práv
šesťdesiatych rokoch 20. storočia
a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Výbuch
torpédoborca
USS
Shaw
počas
útoku na Pearl Harbor
, ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do
druhej svetovej vojny
v roku 1941
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na
severovýchode
stredozápade
a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť
progresívnemu hnutiu
, ktoré počas
90. rokov 19. storočia
až
20. rokov 20. storočia
iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú
daň z príjmov
a priamu voľbu amerických senátorov do
kongresu
. V roku
1920
devätnásty dodatok ústavy zaručil
volebné právo žien
. Hoci boli Spojené štáty počas
prvej svetovej vojny
spočiatku neutrálne, v roku
1917
vyhlásili vojnu
Nemecku
a prispeli k víťazstvu
Dohody
v nasledujúcom roku.
Éra prosperity
20. rokov
skončila
krachom na newyorskej burze
októbri
1929
a následným nástupom
celosvetovej hospodárskej krízy
trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident
Franklin D. Roosevelt
ukončil obdobie republikánskej dominancie v
Bielom dome
a realizoval svoje programy nazývané „
Nový údel
“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký
liberalizmus
, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém
sociálneho zabezpečenia
minimálnu mzdu
. Po
japonskom útoku na Pearl Harbor
decembri
1941
vstúpili Spojené štáty do
druhej svetovej vojny
po boku
Veľkej Británie
Sovietskeho zväzu
Číny
a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť
nacistické Nemecko
na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo
použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki
, čo prispelo k porážke
Japonského cisárstva
Horiace veže
Svetového obchodného centra
New Yorku
počas
útokov z 11. septembra 2001
Spojené štáty a
Sovietsky zväz
vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace
superveľmoci
. Počas
studenej vojny
sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v
pretekoch v zbrojení
, vo
vesmírnych pretekoch
, rôznych
zástupných vojnách
a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore
západnej Európy
Japonska
spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu
komunizmu
. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do
kórejskej vojny
vojny vo Vietname
. V
šesťdesiatych rokoch 20. storočia
, z veľkej časti vďaka sile
hnutia za občianske práva
, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s
rozpadom Sovietskeho zväzu
v roku
1991
a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.
Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na
Blízkom východe
v reakcii na
vojnu v Zálive
na začiatku
90. rokov
. Začiatok
21. storočia
poznačili
útoky z 11. septembra 2001
, po ktorých nasledovali vojny vedené USA
v Iraku
Afganistane
. V roku
2008
postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu
10. rokov 21. storočia
Geografia
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Geografia USA
Poloha
upraviť
upraviť zdroj
Spojené štáty americké sa nachádzajú v
Severnej Amerike
. Ich brehy obmýva z východu
Atlantický oceán
a zo západu
Tichý oceán
. Štát
Aljaška
leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva
Severný ľadový oceán
. Aljašku oddeľuje od
Euroázijského kontinentu
Beringov prieliv
. Medzi najznámejšie polostrovy patrí
Florida
na juhu USA, ktorý oddeľuje
Mexický záliv
od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s
Kanadou
a na juhu s
Mexikom
Floridský prieliv
oddeľuje USA od ostrovného štátu
Bahamy
a od
Kuby
Povrch
upraviť
upraviť zdroj
Fyzická mapa USA
Pohorie
Sierra Nevada
Kalifornii
Základom severoamerického kontinentu je
Kanadský štít
, ktorého vek sa datuje od
archaika
. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno
Hudsonovho zálivu
. Je tvorený
premenenými
vyvretými
horninami
V súčasnosti sa pod
Severoamerickú platňu
podsúva
tichooceánska
, presnejšie sa
podsúva
pod jej západný okraj. Zároveň sa
Juhoamerická platňa
pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku
týchto pohybov
vznikla vysoká horská hradba
sopečného
pôvodu, ktorá sa tiahne od
Aleutských ostrovov
pri
Aljašskom polostrove
až po
Ohňovú zem
Kordillery
začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod
Denali
, 6 190
m n. m.
) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to
Pobrežné vrchy
a vo vnútrozemí
Skalnaté vrchy
. Medzi jednotlivými pásmi Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr.
Coloradská plošina
Veľká panva
Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním
Dolina smrti
Death Valley
). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).
Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie
Apalačské vrchy
. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera
Pobrežná nížina
Mexický záliv
lemuje
Mississippská nížina
. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú
Centrálne roviny
Veľké prérie
Denali
, najvyšší bod USA (
6 190
n.
m.
Typická krajina v oblasti
Veľkej panvy
Bezodtoková panva
Badwater Basin
Doline smrti
, najnižšie položené miesto USA (-86 m)
Vrchy
Maroon Peak
North Maroon Peak
v pohorí
Elk Mountains
, ktoré je súčasťou južnej časti
Skalnatých vrchov
Veľké prérie
neďaleko mesta
Lincoln
v štáte
Nebraska
Typická krajina v oblasti od
Veľkých jazier
po severovýchod USA
Krajina v
Apalačských vrchoch
Atlantická pobrežná nížina
Marylande
Podnebie
upraviť
upraviť zdroj
Köppenova klasifikácia podnebia USA
Vďaka svojej rozlohe sa USA nachádzajú v niekoľkých významných podnebných pásmach. Počasie v Amerike je značne nestále a teplotné výkyvy môžu nastávať dokonca aj niekoľkokrát denne. Severná časť územia leží v
miernom pásme
, pričom je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený
Labradorský prúd
, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. V
Centrálnych rovinách
Veľkých prériách
padá úmerne vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej tým menej zrážok. Zaujímavým javom je snehový efekt
Veľkých jazier
, spôsobujúci snehové kalamity v ich blízkosti, a to najmä na ich juhozápadnom pobreží, ktoré je prevažne na území USA. Chladnejšie podnebie panuje v oblasti západného pobrežia, kde sa pod vplyvom prúdov Tichého oceánu udržiava napospol konštantná teplota. Najchladnejšie zimy panujú v
Skalnatých vrchoch
Sierra Nevade
, kde možno namerať jedny z najsilnejších mrazov v Amerike.
V oblastiach Veľkých prérií, južných častí atlantického pobrežia, Floridy a štátov pri
Mexickom zálive
panujú v letnom období až tropické horúčavy, ktoré môže sprevádzať aj neznesiteľná vlhkosť. Južná časť USA leží v príjemnom
subtropickom pásme
a Mexický záliv s polostrovom
Florida
tropickom pásme
. Výnimku predstavujú vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, pretože sa tu prejavuje výšková stupňovitosť. Aljaška leží už v
subpolárnom pásme
Havajské ostrovy
v tropickom pásme. Tvar povrchu Ameriky umožňuje takmer bezproblémový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté hlavne vpády arktického vzduchu z vyšších geografických šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere stoja v ceste horské bariéry Kordiller, preto sa vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky z Tichého oceánu, vyprší nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a náveternými svahmi tichooceánského pásma. Texas je inak známy vďaka
tornádam
, ktorá sa vyskytujú hlavne na otvorených plochách v období mája a septembra.
Tropické pásmo na
Havajských ostrovoch
Aljašská krajina v subpolárnom pásme
Snehom pokrytá oblasť pohoria
Sierra Nevada
, kde panujú najchladnejšie zimy v USA
Vysoko do vzduchu rozvírený piesok v Nevadskej púšti
Snehová kalamita v
Chicagu
v dôsledku snehového efektu
Veľkých jazier
Silné
tornádo
Texase
Zaplavené mesto
New Orleans
následkom
hurikánu
Katrina
Vodstvo
upraviť
upraviť zdroj
Niagarské vodopády
z kanadskej strany
Východné pobrežie
Michiganského jazera
Väčšia časť územia USA patrí do úmoria
Atlantického oceánu
. Vlievajú sa doňho veľtoky ako
Mississippi
, s prítokom
Missouri
(najdlhšia riečna sústava USA – 6 212 km),
Rieka svätého Vavrinca
Rio Grande
Tichý oceán
prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky
Columbia
Colorado
. Do
Severného ľadového oceánu
sa vlieva rieka
Yukon
V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú
Veľké kanadské jazerá
Horné jazero
Michiganské jazero
Hurónske jazero
Ontárijské jazero
), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou.
Veľké soľné jazero
sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi
Skalnatými vrchmi
Pobrežnými vrchmi
. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú
Niagarské vodopády
, ktoré ležia medzi
Erijským
a Ontárijským jazerom.
Rieka
Mississippi
Rieka
Missouri
neďaleko mesta
Rocheport
v štáte
Missouri
Rieka
Rio Grande
vo
White Rock
Novom Mexiku
Odľahlý úsek rieky
Colorado
Grand Canyon
Hurónske jazero
pri pohľade z lokality Arch Rock na ostrove
Mackinac
Pobrežie
Michiganského jazera
v prístavnom meste
Escanaba
v štáte
Michigan
Strmé pobrežie
Erijského jazera
Erie County
Pensylvánii
Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody
upraviť
upraviť zdroj
Orliak bielohlavý
Haliaeetus leucocephalus
) je štátnym symbolom USA od roku 1782
Medveď baribal
Ursus americanus
) s mláďaťom v
Yellowstonskom národnom parku
Zmiešané
listnaté lesy
mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti
Veľkých kanadských jazier
Pobrežnej nížiny
Apalačských vrchov
. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.
Centrálnu časť tvoria
stepi
, nazývané tiež
prérie
, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.
Tropické dažďové lesy
pokrývajú oblasti polostrova
Florida
Národný park Everglades
) a pobrežie
Mexického zálivu
. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty
Kalifornia
Nevada
Arizona
Nové Mexiko
Texas
), kde sa vytvorili púšte, napr.
Mohavská púšť
Sonorská púšť
Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako
národné parky
. Je ich viac ako 350.
Yellowstonský národný park
bol vyhlásený v roku
1872
ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život
bizónov
losov
grizlyov
jeleňov
. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v
Národnom parku Sequoia
a v
Yosemitskom národnom parku
. Pozoruhodná je tiež
Mamutia jaskyňa
Mammoth Cave
), ktorá je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na svete (
651,8
km
), i
ostrov Kodiak
, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.
Jozueho strom (
Yucca brevifolia
) v
Národnom parku Joshua Tree
Kalifornii
Sekvojovec
Sequoiadendron
) v
Národnom parku Sequoia
Na juhovýchode USA sú rozšírené hlavne bujné listnaté opadavé lesy
Puma floridská
Puma concolor coryi
) v
Národnom parku Everglades
na
Floride
Bizón americký
Bison bison
Pár
losov aljašských
Alces alces gigas
Rieka
Merced
tečie cez
Yosemitské údolie
, ktoré je hlavnou súčasťou
Yosemitského národného parku
a patrí medzi jeho hlavné turistické atraktivity
Turisti v
Mamutej jaskyni
Mammoth Cave
Obyvateľstvo
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Demografia USA
Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne
imigrantmi
, ktorí do USA prišli z celého sveta. Niekoľko
kolonizačných
vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.
Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli
slobodu
a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli
zlaté horúčky
a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočiach sa do USA sťahovali hlavne
Európania
, dnes sú to
Ázijčania
a imigranti z
Latinskej Ameriky
. V roku
2006
prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov. Počet ilegálnych imigrantov sa odhaduje na 12 miliónov. Populačný rast je 0,97%, čo je celkovo vysoké číslo, napr. v porovnaní s
Európskou úniou
, kde je prírastok len 0,16%. Na to, že USA sú krajinou
prvého sveta
, je tu relatívne vysoká aj detská úmrtnosť (6,14
ppm
) aj počet ľudí pod hranicou chudoby (47 miliónov, t.j. 15,15%) alebo vo väzení (2,245 milióna, čiže 751 na 100 000 obyvateľov, t.j. asi 7,5 × viac ako priemer EÚ).
43
Etnické zloženie
upraviť
upraviť zdroj
Najčastejší etnický pôvod obyvateľstva v okresoch USA
USA majú veľmi rozmanitú populáciu. V krajine žije 31 etnických skupín s počtom obyvateľov väčším ako jeden milión. To je spôsobené imigráciou, ktorá sprevádzala Spojené štáty po celú ich históriu – a sprevádza ich aj naďalej. Od 17. storočia sa do Spojených štátov sťahovali hlavne Európania, v posledných niekoľkých dekádach imigrantov predstavujú prisťahovalci z Latinskej Ameriky, hlavne z
Mexika
Kuby
Portorika
, a z
Ázie
. Každoročne sa do USA prisťahuje okolo jedného milióna legálnych imigrantov.
44
Podľa odhadu z roku 2005 tvoria 74,7% obyvateľstva
belosi
, 12,1%
černosi
, resp.
Afroameričania
, 4,3%
Aziati
Indiáni a Eskimáci
potom 0,8% a iné rasy celkovo 7,9%. V týchto číslach je zahrnutých 14,5% tých, ktorí sa považujú za jednu z týchto etnických skupín a zároveň za
Američanov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu
. Pri sčítaní obyvateľstva v USA je totiž otázka rasy jedna vec, zatiaľ čo otázka hispánskeho pôvodu vec druhá.
Najrýchlejšie rastúcou skupinou sú obyvatelia hispánskeho pôvodu. Kým v roku 1996 tvorili 10% obyvateľstva, v roku 2000 to bolo 12,5% a podľa odhadu z roku 2005 14,5%. Vysoký rast je daný jednak imigráciou, jednak vysokou pôrodnosťou. V
Kalifornii
Arizone
Novom Mexiku
a v
Texase
sa pravdepodobne čoskoro stanú väčšinou. Najväčší podiel Hispáncov je v Novom Mexiku (43,6%). Mexičania obývajú predovšetkým juhozápad a západ USA, Portoričania severovýchod a Kubánci
Floridu
. Nehispánski belosi (väčšinou európskeho pôvodu) tvorili v roku 1960 85% populácie, teraz predstavujú asi 65% a podľa prognóz klesne ich podiel v roku 2042 pod 50%, pričom v roku 2050 majú tvoriť už len 46,3% populácie.
45
46
Nehispánski belosi tvorili v rokoch 2008 – 2009 51,4% všetkých novorodencov.
47
V roku 2012 ich podiel poklesol pod 50% a menšiny tak už tvoria väčšinu novorodencov.
48
49
Muži tvoria 48,5% populácie, ženy 51,5%. Mužov je pritom viac vo vekových skupinách do 15 rokov, ale naopak nad 65 rokov už prevažujú ženy, a to o celých 12,5%.
Jazyky
upraviť
upraviť zdroj
Angličtina
je výlučným materinským jazykom pre približne 82% obyvateľov,
španielčina
pre 10% obyvateľov. USA nemajú na federálnej úrovni zákonom kodifikovaný
úradný jazyk
, ale angličtina ním fakticky je a niektoré zákony a predpisy vyžadujú v určitých oblastiach jej znalosť (napr. požiadavky pre
naturalizáciu
). Niektoré štáty USA majú kodifikované úradné jazyky, a to buď angličtinu, alebo viacero jazykov vrátane angličtiny. Viacjazyčné štáty sú
Havaj
(angličtina a
havajčina
),
Nové Mexiko
(angličtina a španielčina) a
Louisiana
(angličtina a
francúzština
). V rôznych ďalších závislých územiach je situácia ešte pestrejšia, pričom často je osobitnými predpismi chránený jazyk pôvodných obyvateľov.
Náboženské zloženie
upraviť
upraviť zdroj
Protestantský kostol na americkom Juhu
Biblický pás
– približné vymedzenie prevažne protestantského a konzervatívneho Juhu
V Spojených štátoch amerických majú
náboženstvá
oveľa významnejšiu úlohu, než je tomu v Európe, kde došlo v druhej polovici 20. storočia k rozsiahlej
sekularizácii
spoločnosti v mnohých krajinách (napr.
Švédsko
Česko
Estónsko
a ďalšie). Je zložité, až nemožné, dodať pre USA presné čísla, pretože v tejto oblasti neexistujú žiadne ucelené štatistiky typu
sčítanie obyvateľstva
(americké poňatie odluky cirkvi od štátu má za následok, že štátne úrady sa na veci týkajúce sa viery nepýtajú), takže počty veriacich sa odvodzujú buďto zo súkromných prieskumov alebo údajov samotných cirkví a predstavujú skôr hrubé odhady. Obyvateľov
bez vyznania
ateistov
agnostikov
je len asi 14%.
Najrozšírenejším náboženstvom v Spojených štátoch je
kresťanstvo
, ku ktorému sa hlási asi 76% až 81% obyvateľov. Približne dve tretiny z nich sú
protestanti
, ktorí sú však rozdrobení do mnohých čiastkových zoskupení a denominácií, takže najsilnejšou cirkvou je
rímskokatolícka cirkev
, ku ktorej patrí zvyšná tretina kresťanov (asi 25% obyvateľov). Sú tam aj početné diecézy východných katolíkov, z celkovo 10 cirkví (
arménski katolíci
sýrski katolíci
sýrsko-malankarskí katolíci z Indie
sýrsko-malabarskí katolíci z Indie
chaldejskí katolíci z Iraku
maroniti
melchitskí gréckokatolíci
ukrajinskí gréckokatolíci
rusínski gréckokatolíci
rumunskí gréckokatolíci
). Celkovo majú tieto cirkvi 468 330 veriacich. Patrí k nim aj časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov z diecéz pre USA a Kanadu. Tiež tam je personálny Ordinariát katedry sv. Petra pre rímskokatolíkov anglikánskeho rítu (bývalých
episkopálov
), ktorý vznikol 1. januára 2012, pričom v tom istom roku mal 2 550 veriacich a 23 kňazov v 12 farnostiach. Počet veriacich narastá, keďže v roku 2013 ich bolo 4 550 a 23 kňazov v 12 farnostiach, v roku 2014 už 6 000 veriacich a 40 kňazov v 25 farnostiach.
Ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina obyvateľov (z náboženského hľadiska) sú považovaní
evanjelikáli
, tesne nasledovaní katolíkmi (obe približne 25%), pričom poradie sa môže v rôznych štatistikách meniť. Vysoká koncentrácia konzervatívnych protestantov v juhovýchodnej časti USA, kde predstavujú dominantnú kultúrnu a politickú silu, dala tejto oblasti prezývku „
biblický pás
“ (
Bible Belt
), keďže protestanti kladú na
Bibliu
a jej text enormný dôraz.
V roku
1830
vznikla
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní
(t.j. mormóni), ktorej stúpenci v prvej polovici 19. storočia osídlili územie budúceho štátu
Utah
, kde sú aj dnes väčšinovou cirkvou.
Nekresťanské náboženstvá predstavujú asi 3,5% obyvateľov USA, pričom najvýznamnejšie z nich sú
judaizmus
islam
budhizmus
hinduizmus
. Najmä počet vyznávačov islamu a budhizmu rýchlo rastie.
Imigrácia
upraviť
upraviť zdroj
Sľub vernosti nových amerických občanov v meste
Salem
Massachusetts
Od začiatku kolonizácie v 17. storočí až do 20. storočia medzi imigrantmi prevládali Európania, predovšetkým
Angličania
, ale aj
Íri
, ktorí utekali pred
hladomorom v Írsku
, a
Nemci
, ktorí sa do USA začali vo väčších počtoch sťahovať po potlačení
revolúcie v roku 1848
. Veľká časť imigrantov v 19. storočí prešla imigračným strediskom na
Ellis Island
New Yorku
. V druhej polovici 19. storočia sa do Spojených štátov sťahovalo aj mnoho
Čechov
Slovákov
. Česi sa usadzovali predovšetkým v
Texase
a v štátoch
stredozápadu
(napr. v
Nebraske
tvoria
Čechoameričania
okolo 5% obyvateľov), ale aj vo veľkých mestách ako
Chicago
, kde bol v 30. rokoch 20. storočia starostom český rodák
Antonín Čermák
. Slováci sa usadzovali hlavne v štátoch
Illinois
Ohio
Pensylvánia
Connecticut
New Jersey
New York
50
Imigračný zákon z roku 1921 (
Emergency Quota Act
), ktorý bol ešte sprísnený v roku 1924, obmedzil prisťahovalectvo do USA kvótami, čo najviac postihlo emigrantov z
južnej
východnej Európy
, ktorí tvorili na začiatku 20. storočia vyše polovicu prisťahovalcov.
51
V 30. rokoch tento zákon bránil príchodu
Židov
, ktorí utekali pred
nacistickým režimom
Nemecku
52
Zákon bol zmenený až v roku 1952.
53
V 50. a 60. rokoch sa do Spojených štátov sťahovalo ročne 200 – 300 000 ľudí.
54
V roku 1965 podpísal prezident
Lyndon B. Johnson
zákon
Immigration and Nationality Act of 1965
, ktorý zrušil akékoľvek rasové obmedzenia pre imigráciu a Spojené štáty otvoril imigrantom z krajín tretieho sveta, predovšetkým z
Latinskej Ameriky
Karibiku
Ázie
, ktorí medzi imigrantmi postupne prevládli. Na začiatku 21. storočia Spojené štáty prijímali okolo 1 milióna imigrantov ročne. V roku 2015 sa do Spojených štátov prisťahovalo legálne viac ako milión ľudí, ale len 85 tisíc z nich prišlo z Európy.
55
Školstvo
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Školstvo v USA
Študenti Calhan High School v štáte
Colorado
University of Virginia
, založená
Thomasom Jeffersonom
v roku 1819, je jednou z mnohých verejných univerzít v Spojených štátoch. V USA existuje univerzálne vzdelávanie financované vládou, ale aj veľa súkromne financovaných inštitúcií
Vzdelávací systém je v USA podobný v každom z 50 štátov. Školský systém je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby,
učebných osnov
, použitia
učebníc
rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych
daní
. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo
štátneho rozpočtu
a o použití finančných prostriedkov rozhoduje školská rada.
56
Verejné školstvo je všeobecne dostupné. Vek vzdelávacej povinnosti je v jednotlivých štátoch rôzny. Začína v piatich až ôsmich rokoch a končí v štrnástich až osemnástich rokoch. Vzdelávacia povinnosť sa spravidla plní školskou dochádzkou do verejných škôl, do štátom akreditovaných súkromných škôl alebo schválenými programami
domáceho vzdelávania
. Vo väčšine verejných a súkromných škôl je výučba rozdelená do troch stupňov (úrovní): „základná“ škola (
elementary school
; na Slovensku prvý stupeň základnej školy, skôr „všeobecná“ škola), „stredná“ zodpovedá druhému stupňu slovenskej základnej školy alebo nižším ročníkom viacročných gymnázií (
middle school
, niekedy
junior high school
) a „vysoká“ (
high school
, niekedy
secondary education
), zodpovedajúca slovenským stredným školám. V prevažnej väčšine škôl týchto stupňov sú deti rozdelené do vekových skupín na ročníky, resp. triedy (
grade
) od škôlky (
kindergarden
) pre najmladších žiakov cez prvú triedu až po dvanásty ročník (triedu), posledný rok „vysokej“ školy. Presné vekové priradenie žiakov a študentov (anglicky len
student
) v ročníkoch sa trochu líši podľa miesta.
Vyššie, terciárne vzdelávanie, známejšie ako
college
univerzitnej úrovne je všeobecne vedené nezávisle na základnom a strednom školstve.
Zdravotná starostlivosť
upraviť
upraviť zdroj
Texas Medical Center
v centre
Houstonu
je najväčším zdravotníckym komplexom na svete
Spojené štáty patria medzi krajiny s najvyššími výdavkami na
zdravotníctvo
v pomere k
HDP
. V medzinárodných rebríčkoch kvality zdravotníckych systémov (
WHO
The BMJ
) však nepatria k špičke. V roku 2008 sa USA podľa
OECD
pri porovnaní dĺžky života, úmrtnosti novorodencov, alebo potenciálne stratených rokov života v súvislosti so zdravotným stavom umiestnili v dolnej tretine štátov OECD. Napriek tomu sú USA krajinou s najrozšírenejším využívaním moderných medicínskych technológií.
V USA neexistuje univerzálny zdravotný systém zabezpečujúci starostlivosť pre všetkých obyvateľov. Niektoré štáty však v minulosti vyvíjali iniciatívu smerom k univerzálnemu systému, napríklad zavedením povinného zdravotného poistenia, ktoré chudobným dotuje štát. Ide hlavne o štáty
Minnesota
Massachusetts
. Vláda USA financuje z daní zdravotnú starostlivosť pre približne 28% obyvateľov, a to najmä pre ľudí nad 65 rokov a zdravotne postihnutých (
Medicare
), chudobných (
Medicaid
), pre deti z rodín s nízkym príjmom (
Children’s Health Insurance Program
), ako aj pre vojenských veteránov (
Veterans Health Administration
) a ľudí v aktívnej vojenskej službe (
Tricare
). Vláda tiež financuje kliniky poskytujúce predpôrodnú starostlivosť a spolu s charitatívnymi organizáciami aj väčšinu
hospicov
starajúcich sa o ľudí, ktorých očakávaná dĺžka dožitia je do šesť mesiacov. Podiel verejných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo dlhodobo stúpa.
V porovnaní s väčšinou iných štátov OECD vláda USA nereguluje ceny liekov, dôsledkom čoho sú najmä ceny originálnych liekov podstatne vyššie. Vznikajú tak priaznivé podmienky pre vývoj nových liekov, z čoho profitujú aj iné štáty. Značná časť výdavkov na zdravotníctvo v USA smeruje do výskumu. Väčšinu (hlavne aplikovaného) výskumu financujú súkromné ziskové firmy, pričom vláda sa orientuje najmä na základný výskum.
Verejná diskusia sa týka hlavne problému rýchlo rastúcich nákladov, nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti a nárastu počtu nepoistených, resp. nedostatočne poistených Američanov. K najviac diskutovaným riešeniam patria rôzne možnosti zavedenia univerzálneho zdravotného systému.
57
Zdravotné poistenie
upraviť
upraviť zdroj
Zdravotné poistenie
je v USA záležitosťou každého jedinca a zatiaľ nie je povinné. Poisťovne sú zároveň súkromnými firmami, pričom výška poistenia sa neodvíja od výšky príjmu, ale je rozdelená podľa veku, prekonaných chorôb atď. To znamená, že mnoho ľudí z rodín s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť platiť poistenie. Ľudia bez poistenia dostávajú v porovnaní s poistenými podstatne menej kvalitnú starostlivosť, pokiaľ si ju nedokážu priamo zaplatiť. Zo štatistiky
National Center for Health Statistics
z roku 2012 vyplýva, že 45,5 miliónov (teda 14,7%) osôb bolo nepoistených v čase rozhovoru, pričom 57,7 miliónov (18,6%) nebolo poistených aspoň časť roka predchádzajúcemu interview, z toho 34,1 miliónov nebolo poistených viac ako rok. Z celkového počtu bolo nepoistených 4,9 miliónov (6,6%) detí do 18 rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že počet ľudí, ktorí si neplatia zdravotné poistenie, mierne klesá a približne 10% neplatičov nepochádza z rodín s nízkymi príjmami.
Reforma zvaná
Obamacare
Patient Protection and Affordable Care Act
), z roku 2010, reguluje prístup k zdravotnému poisteniu. Zmyslom zákona je zvýšiť dostupnosť zdravotného poistenia pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Zákon okrem iného zakazuje firmám, ktoré zabezpečujú zdravotné poistenie, akúkoľvek diskrimináciu – posudzovať výšku zdravotnej poistky klienta podľa jeho predchádzajúceho zdravotného stavu či na základe pohlavia, ako bolo doteraz bežné, a preto bolo zdravotné poistenie v podstate nedostupné pre vážne chorých a sociálne slabších občanov.
Plánovaný počet novopoistených sa podarilo dosiahnuť v roku 2014. Zákon spôsobil výrazné zníženie počtu osôb bez zdravotného poistenia. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (
Centers for Disease Control and Prevention
) uvádza, že percento osôb bez zdravotného poistenia kleslo z 16% v roku 2010 na 8,9% v júni 2016.
58
Chudoba
upraviť
upraviť zdroj
Scéna z prestrelky
Chicago Police Department
s ozbrojeným podozrivým v Homan Square
Štúdia
OSN
z mája 2018 konštatovala, že 40 miliónov Američanov žije v chudobe a 5 miliónov žije v podmienkach
tretieho sveta
59
60
Podľa údajov americkej národnej koalície proti
bezdomovectvu
z roku 2009 má 44% bezdomovcov prácu a napriek tomu nedokážu uniknúť bezdomovectvu.
61
Kriminalita
upraviť
upraviť zdroj
V USA je kriminalita relatívne vyššia ako v Európe (v roku 2013 bolo 4,3 vraždy na 100 000 obyvateľov za rok), ale veľmi sa líši podľa štátu a mesta. Nebezpečné sú najmä
getá
obývané mestskou chudobou. Mesto s najvyššou mierou kriminality je
Detroit
, kde je ukazovateľ vrážd na približne desaťnásobku amerického priemeru.
Sídla
upraviť
upraviť zdroj
San Antonio
San Diego
Dallas
San José
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo
sčítania obyvateľstva v roku 2020
). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.
New York
Los Angeles
Chicago
Poradie
Mesto
Štát
Počet obyvateľov
Región
Houston
Phoenix
Philadelphia
New York
New York
8 804 190
Northeast
Los Angeles
Kalifornia
3 898 747
Západ
Chicago
Illinois
2 746 388
Midwest
Houston
Texas
2 304 580
Juh
Phoenix
Arizona
1 608 139
Západ
Philadelphia
Pensylvánia
1 603 797
Northeast
San Antonio
Texas
1 434 625
Juh
San Diego
Kalifornia
1 386 932
Západ
Dallas
Texas
1 304 379
Juh
10
San José
Kalifornia
1 013 240
Západ
11
Austin
Texas
961 855
Juh
12
Jacksonville
Florida
949 611
Juh
13
Fort Worth
Texas
918 915
Juh
14
Columbus
Ohio
905 748
Midwest
15
Indianapolis
Indiana
887 642
Midwest
16
Charlotte
Severná Karolína
874 579
Juh
17
San Francisco
Kalifornia
873 965
Západ
18
Seattle
Washington
737 015
Západ
19
Denver
Colorado
715 522
Západ
20
Washington, D. C.
Federálny dištrikt Kolumbia
689 545
Juh
Politika
upraviť
upraviť zdroj
Štátne zriadenie
upraviť
upraviť zdroj
Budova
Kapitolu
vo
Washingtone, D. C.
, miesto zasadania
Kongresu Spojených štátov
Biely dom
, sídlo a pracovisko
prezidenta Spojených štátov
Budova
Najvyššieho súdu Spojených štátov
Donald Trump
, 47.
prezident Spojených štátov
od 20. januára 2025
JD Vance
, 50.
viceprezident Spojených štátov
od 20. januára 2025
Prezident Trump so svojím vládnym kabinetom v Oválnej pracovni
Bieleho domu
Spojené štáty sú najstaršou
federáciou
sveta. Ide o
prezidentskú republiku
a zastupiteľskú
demokraciu
, fungujúcu prostredníctvom kongresového systému definovaného
ústavou
nahrádzajúcou pôvodnú ústavu, tzv.
Články Konfederácie
Articles of Confederation
) platné medzi rokmi
1781
1788
. Územie tak patrí pod troje orgány – na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, hoci mnohé oblasti sú spravované viac miestnymi správami, napríklad aj okresnými alebo metropolitnými orgánmi. Všetky tieto správne orgány sú volené voličmi v tajných voľbách alebo menované zástupcami volenými voličmi.
Štátna správa sa na federálnej úrovni skladá z troch zložiek:
zákonodarné
kongres
Congress
) skladajúci sa zo
senátu
Senate
) a
snemovne reprezentantov
House of Representatives
) určujúci federálne zákony, vyhlasujúci vojny, povoľujúci medzinárodné dohody a federálny rozpočet.
výkonné
prezident
so schválením senátu poverujúci
vládu
a ďalších úradníkov, spravujúci federálne právo, vetujúci návrhy zákonov a veliaci
ozbrojeným silám
súdne
najvyšší súd
a nižšie postavené federálne súdy menované prezidentom so zvolením senátu, ktoré vykladajú právo a určujú platnosť zákonov podľa ústavy.
Kongres Spojených štátov
je dvojkomorovým parlamentom.
snemovňa reprezentantov
má 435 členov po dva roky reprezentujúcich takzvané „kongresové okresy“. Pomer počtu zástupcov z každého štátu sa každý desiaty rok mení podľa vývoja počtu obyvateľov. Každému štátu je však zabezpečený najmenej jeden zástupca, ktorého má v súčasnosti sedem štátov. Najľudnatejší štát,
Kalifornia
, ich má 53. Každý štát má dvoch senátorov volených na šesťročné volebné obdobie. Každý druhý rok je volená tretina komory, zatiaľ čo snemovňa reprezentantov je každý druhý rok volená celá. Senátori teda majú šesťročné volebné obdobie a kongresmani dvojročné. Voľba kongresmanov i senátorov nie je špecifikovaná ústavou a je tak ponechaná na štátoch, ale väčšinou sa do oboch komôr volí pomocou
systému prvého v cieli
First-past-the-post voting
).
Ústava Spojených štátov
je najvyšším zákonným dokumentom amerického právneho systému. Je
spoločenskou zmluvou
upravujúcou fungovanie spoločnosti pomocou zvolenej vlády. Všetky zákony i postupy štátov a federálnej vlády môžu byť predmetom skúmania a ak sa zistí, že nie sú v zhode s ústavou, sú zrušené. Ústava je živým dokumentom, ktorý môže byť doplnený niekoľkými rôznymi spôsobmi. Všetky z nich však vyžadujú súhlas aspoň prevažnej väčšiny štátov. Ústava tak bola od času svojho vzniku zmenená, resp. doplnená, 27 krát, naposledy v roku
1992
Ústava zahŕňa ustanovenie „zachovať slobodu“, základné práva podľa
Listiny práv
Bill of Rights
) a dodatky ústavy, medzi ktoré patrí
sloboda slova
sloboda vyznania
sloboda tlače
, právo na spravodlivý proces, právo držať a nosiť zbraň,
všeobecné volebné právo
, a
vlastnícke právo
. Zároveň všetkým štátom zaručuje republikánske zriadenie.
Politický systém
upraviť
upraviť zdroj
Politický systém Spojených štátov je väčšinový. K americkej politickej kultúre patrí veľká súperivosť medzi dvoma najväčšími stranami a vysoký podiel verejnosti v politike.
Americkej politike dominujú dve najväčšie strany –
Demokratická strana
Republikánska strana
. Členovia týchto dvoch strán držia prevažnú väčšinu volených úradov v celej krajine na federálnej, štátnej a miestnej úrovni. Nezávislí alebo kandidáti menších strán bývajú najúspešnejší prevažne len vo voľbách do miestnych zastupiteľstiev, hoci niekoľko nezávislých senátorov má svoje kreslá aj v senáte. V americkej politickej kultúre sa Demokratická strana vníma ako „
stredová
až
stredoľavicová
“ alebo
liberálna
a Republikánska strana ako „
pravicová
“ alebo
konzervatívna
. Veľkosť oboch strán však spôsobuje značné rozdiely aj vo vnútri samotných strán.
Od roku
2025
je
prezidentom Spojených štátov
republikán
Donald Trump
Popredné politické strany
upraviť
upraviť zdroj
Demokratická strana
Democratic Party
) – väčšinovou ideológiou strany je
liberalizmus
62
pričom frakcie sa hlásia aj k
progresivizmu
63
V politickom spektre má pozíciu v
strede
až
ľavom strede
. Strana je najsilnejšia vo veľkých
mestách
metropolitných oblastiach
a v niektorých
predmestiach
či menších
univerzitných
mestách. Dôležitú časť jej voličov tvoria mladší voliči,
ženy
Afroameričania
sekulárni
voliči,
slobodní
ľudia,
LGBTQ
osoby a časť
vysokoškolsky
vzdelaných voličov (najmä tých s
akademickým titulom
).
64
V sociálnych otázkach sa zasadzuje za
právo na potrat
65
reguláciu strelných zbraní
66
práva LGBTQ osôb
67
opatrenia proti
zmene klímy
68
legalizáciu
marihuany
. V ekonomických otázkach strana podporuje
reformu zdravotníctva
platenú nemocenskú dovolenku
platenú rodičovskú dovolenku
a zameriava sa na podporu
odborov
69
70
71
72
V zahraničnej politike strana podporuje
liberálny internacionalizmus
a pomoc
Ukrajine
, ako aj tvrdší postoj voči
Číne
Rusku
Republikánska strana
Republican Party
) – strana sa uchyľuje prevažne k
pravicovému populizmu
73
konzervativizmu
. Frakcie strany sa tiež hlásia ku
kresťanskej pravici
74
pravicovému
libertarianizmu
75
Pozícia strany je v pravej časti spektra. Najväčšiu podporu má od voličov vo
vidieckych
oblastiach a menších mestách, pričom časť voličov tvoria aj predmestia mimo veľkých
metropol
a niektoré
stredozápadné
mestské
aglomerácie
. Medzi jej voličmi sa tradične udržiava výrazná opora u
bielych
mužov
naprieč všetkými úrovňami vzdelania vrátane vysokoškolského,
evanjelikálnych kresťanov
seniorov
a mužov, zatiaľ čo medzi voličmi bez vysokoškolského vzdelania získava strana podporu aj u niektorých
etnických menšín
76
V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva
prokapitalistický
postoj. V súčasnosti podporuje Trumpovu
merkantilistickú
politiku,
77
78
vrátane dovozných
ciel
79
na všetky krajiny v najvyššej výške na svete,
80
pričom sa stavia proti
globalizácii
voľnému obchodu
. Podporuje tiež nízke dane z príjmu a dereguláciu, pričom sa stavia proti odborom,
verejnému zdravotnému poisteniu
jednotnej zdravotnej starostlivosti
81
V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie potratov
82
a podporuje niektoré tvrdé politiky v oblasti
boja proti zločinu
, ako je
trest smrti
, ale je rozdelená v otázke zákazu
rekreačného užívania
drog
83
Podporuje vlastníctvo
strelných zbraní
uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa strelných zbraní
84
a je proti
právam
transrodových osôb
85
Názory na
prisťahovalectvo
sa v rámci strany líšia; vo všeobecnosti podporuje obmedzené legálne prisťahovalectvo, ale je silne za tvrdé zásahy proti
nelegálnej imigrácii
deportáciu
osôb bez trvalého právneho postavenia, ako sú prisťahovalci bez dokladov a osoby s dočasným chráneným štatútom. V zahraničnej politike strana väčšinou podporuje pomoc USA
Izraelu
, ale je rozdelená v otázke pomoci Ukrajine a zlepšovania vzťahov s Ruskom, pričom vzostup Trumpa posilnil
izolacionistické
frakcie v zahraničnej politike.
Administratívne členenie
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Administratívne členenie Spojených štátov
Územia Spojených štátov
Samotné Spojené štáty sa skladajú z:
50
štátov
state
/pl.
states
jedného federálneho dištriktu (
Dištrikt Kolumbia
, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, patrí priamo pod jurisdikciu kongresu, nepatrí pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
indiánskych rezervácií
(postavenie sporné) a
atolu
Palmyra
Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia.
Najznámejšie organizácie
upraviť
upraviť zdroj
Sídlo
CIA
Langley
vo
Virgínii
Logo
NASA
Kennedyho vesmírnom stredisko
na
Floride
Vládne
upraviť
upraviť zdroj
CIA
Central Intelligence Agency
) – ústredná civilná
spravodajská služba
, ktorej úlohou je špionáž, získavanie a analyzovanie informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách.
FBI
Federal Bureau of Investigation
) – vyšetrovací orgán
amerického ministerstva spravodlivosti
, ktorý pôsobí ako federálny vyšetrovací úrad trestnej činnosti, aj ako kontrarozviedna služba. FBI vyšetruje zločiny, ktoré sú buď spáchané v niekoľkých štátoch USA naraz alebo ktoré sú zvlášť závažné.
NASA
National Aeronautics and Space Administration
) – vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti
letectva
NSA
National Security Agency
) – považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Zodpovedá za zhromažďovanie a analýzu cudzích komunikačných prostriedkov a taktiež za bezpečnosť komunikácie vlády a prezidenta Spojených štátov voči prípadným podobným pokusom iných štátov.
NCIS
Naval Criminal Investigative Service
) – civilná federálna agentúra, orgán činný v trestnom konaní (s prvkami
spravodajskej služby
) patriaci pod
Department of the Navy
(súčasť
Ministerstva obrany Spojených štátov
). Do jej kompetencie patrí vyšetrovanie trestných činov proti
Vojenskému námorníctvu Spojených štátov
United States Navy
) alebo
Zboru Námornej pechoty Spojených štátov
United States Marine Corps
), ochrana pred cudzími spravodajskými službami, terorizmom a kyberkriminalitou namierenou proti
Department of the Navy
Verejné
upraviť
upraviť zdroj
NRA
National Rifle Association
) –
nezisková organizácia
na ochranu občianskych práv, ktorá má za cieľ podporu civilného držania strelných zbraní na základe
Druhého dodatku Ústavy Spojených štátov
Oligarchia
upraviť
upraviť zdroj
Dve americké univerzity,
Northwestern University
Princeton University
, vypracovali spoločnú štúdiu uverejnenú v roku 2014, v ktorej skúmali 1 779 politických zmien či návrhov z rokov 1981 až 2002. Zamerali sa na otázku zhody týchto zmien s verejnou mienkou ľudí, ktorí ich presadzovali. Touto štúdiou sa zistilo, že zatiaľ čo miera presadenia legislatívnych návrhov v prospech najbohatších 10% Američanov mala lineárnu závislosť na ich preferenciu, presadenie legislatívnych zmien v prospech priemerných Američanov bolo nezávislé na tom, ako veľmi si Američania dané zmeny želajú alebo ich potrebujú. Dochádza tak k tomu, že nie je uplatňovaná „vôľa ľudu“, ale vôľa niekoľkých málo elít a dá sa tak hovoriť o existencii
oligarchie
a neexistencii
demokracie
v USA. Ekonomické elity a organizované skupiny, zastupujúce veľké záujmy biznisu, majú podstatný nezávislý vplyv na politiku Spojených štátov, zatiaľ čo záujmy priemerných občanov majú na presadenie politických zmien nepatrný alebo žiadny vplyv.
86
87
Na začiatku roku 2017 bol tzv. index demokracie Spojených štátov ohodnotený hodnotou pod 8,0, čím sa podľa Ekonomickej spravodajskej jednotky (
Economist Intelligence Unit
), ktorá hodnotenie vykonávala, krajina presunula z kategórie „plná demokracia“ do kategórie „chybná demokracia“ – prvýkrát vo svojej histórii.
88
Ozbrojené sily
upraviť
upraviť zdroj
Americká vojenská prítomnosť vo svete
Úderné skupiny
USS
Kitty Hawk
Ronald Reagan
Abraham Lincoln
s lietadlami
námornej pechoty
vojenského námorníctva
vojenského letectva
Ozbrojené sily Spojených štátov
United States Armed Forces
) tvorí šesť zložiek:
armáda
vzdušné sily
vojenské námorníctvo
námorná pechota
vesmírne sily
pobrežná stráž
. V súčasnosti sú najsilnejšou a technologicky najpokročilejšou bojovou silou, čo Spojeným štátom zabezpečuje postavenie
superveľmoci
. K výzbroji amerických ozbrojených síl patria okrem iného
tanky
Abrams
stealth
lietadlá,
lietadlové lode
či
jadrové ponorky
. Pokročilými technológiami disponujú aj výstroje a vybavenia peších i špeciálnych jednotiek.
Americké ozbrojené sily sa zapojili do väčšiny hlavných
vojenských konfliktov
20. storočia
. Pomohli poraziť Nemecko v oboch svetových vojnách. Operujú s najväčším rozpočtom na svete – na obranu vynakladajú približne 50% celkových svetových nákladov vojenstva, spolu so štátmi
NATO
je to 70%. Percento HDP amerických výdavkov na zbrojenie je však len o trochu vyššie než u štátov západnej Európy. Vysoké výdaje na obranu umožňujú Spojeným štátom rozvoj moderných technológií, napríklad
stealth
alebo
mikrovlnné
sonické
a ULF (
Ultra low frequency
) zbrane, ktoré úspešne vyvíjajú predné americké korporácie, a tiež značná časť zbraní a munície z
ochudobneného uránu
. Americké ozbrojené sily majú vysokú bojaschopnosť vďaka dlhoročným skúsenostiam s účasťou v ozbrojených konfliktoch a intervenciách.
89
V súčasnosti disponujú základňami po celom svete. Od
druhej svetovej vojny
Nemecku
Japonsku
, od
kórejskej vojny
Kórejskej republike
a ďalších krajinách. Spojené štáty sú zakladajúcim a najsilnejším členom
NATO
. Americké ozbrojené sily sú subjektom s najväčším dopadom na znečistenie ovzdušia na svete a tiež najväčšou spotrebou
ropy
(podľa
CIA World Factbook
je to 320 000
barelov
denne, čo je približne 15 krát viac než v období druhej svetovej vojny).
90
Emisie amerických ozbrojených síl navyše nie sú pripočítané k emisiám USA ani krajiny, na území ktorej operujú. Začiatkom 10. rokov 21. storočia Spojené štáty vojensky operovali podľa niektorých zdrojov vo viac ako stovke krajín sveta.
91
Zahraničná politika
upraviť
upraviť zdroj
Vývojové tendencie
upraviť
upraviť zdroj
Sídlo
OSN
na
Manhattane
New Yorku
Spojené štáty v širokom meradle ovplyvňujú celosvetový ekonomický, politický a vojenský vývoj. Tento vplyv vyvoláva početné diskusie o ich zahraničnej politike po celom svete. Takmer všetky štáty majú vo
Washingtone, D. C.
svoje veľvyslanectvá a mnoho z nich konzuláty po celej krajine. Avšak
Irán
Severná Kórea
Bhután
Sudán
neudržujú so Spojenými štátmi diplomatické styky.
Spojené štáty sú zakladajúcim členom
Organizácie Spojených národov
(OSN) so stálym zastúpením v
Bezpečnostnej rade OSN
a právom
veta
. Sú členom mnohých ďalších medzinárodných organizácií. Súčasnými spojencami USA sú
Austrália
Izrael
Japonsko
Nový Zéland
a štáty
NATO
, z ktorých
Spojené kráľovstvo
má s USA ďalšie nadštandardné vzťahy. USA majú navyše úzke diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy so štátmi, s ktorými susedia na súši, teda s
Kanadou
Mexikom
Ako celok prešla zahraničná politika USA predovšetkým v
20. storočí
rozmanitým vývojom.
Monroeova doktrína
z roku
1823
definovala celú západnú pologuľu za sféru vplyvu Spojených štátov. Po víťaznej
španielsko-americkej vojne
v roku
1898
Spojené štáty anektovali
Havaj
Portoriko
Filipíny
. Počas tzv.
banánových vojen
v prvej polovici 20. storočia Spojené štáty intervenovali v niekoľkých krajinách
Karibiku
Strednej Ameriky
. Na začiatku storočia bola snaha o
izolacionizmus
a neangažovanie sa mimo západnú pologuľu. Tento trend bol na čas prerušený počas
prvej svetovej vojny
, do ktorej sa USA zapojili v roku
1917
po potopení britského
parníku
Lusitania
s Američanmi na palube. Po vojne sa odmietli zapojiť do
Spoločnosti národov
(predchodkyňa OSN) a pokračovali vo svojej politike z predvojnového obdobia, ktorú definitívne opustili po japonskom
útoku na Pearl Harbor
a vstupom USA do
druhej svetovej vojny
Po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách Spojené štáty pomáhali obnoviť
západnú Európu
prostredníctvom tzv.
Marshallovho plánu
a snažili sa zabrániť celosvetovému rozmachu
komunizmu
. V rámci tohto boja USA podporovali aj rôzne nedemokratické vlády (
Pinochet
Suharto
Ferdinard Marcos
Perón
Husajn
Duvalier
, podpora
operácie Condor
) či sa nepriamo podieľali na zvrhnutí vlád, ktoré odporovali ich záujmom (
Mosaddek
Iráne
Arbenz
Guatemale
), alebo sa o ich zvrhnutie snažili (podpora
contras
Nikarague
).
Po víťazstve v
studenej vojne
sa USA stali v podstate jedinou
superveľmocou
na svete. Táto ich pozícia však doznáva v posledných rokoch určitú premenu, najmä v súvislosti s komplikovanou situáciou na
Blízkom východe
a v neposlednom rade s mocenským vzostupom
Číny
, podporovaným jej rastúcim ekonomickým potenciálom.
92
Antiamerikanizmus
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Antiamerikanizmus
Americkí vojaci strážia ropné polia v
Rumajlá
počas
invázie do Iraku
v roku 2003
Vlády USA čelili po svete antipatiám mnohých občanov i štátov, ale aj protestom v samotných USA,
93
kvôli metódam boja proti
teroristom
, medzi ktoré patrí zaobchádzanie s väzňami vo väzniciach
Guantánamo
Abú Ghrajb
, prevádzkovanie tajných väzníc
CIA
mimo americké územie, v ktorých bolo povolené
mučenie
väzňov (
Egypt
Pakistan
Poľsko
Litva
alebo
Rumunsko
),
94
masové odpočúvanie svojich občanov aj spojencov (
Patriot Act
Echelon
a odhalenie
Edwarda Snowdena
o činnosti
NSA
),
95
kvôli
vojne v Iraku
, ktorá destabilizovala región a vyžiadala si veľké množstvo obetí (odhady sa pohybujú zhruba od 115 000 až do 461 000 mŕtvych od roku 2003),
96
alebo z dôvodu
vojenskej intervencie v Líbyi
, ktorá sa po zvrhnutí líbyjského režimu prepadla do chaosu.
97
Kritizovaná je tiež úzka spolupráca s nedemokratickými režimami ako je
Saudská Arábia
a podpora
vojenskej intervencie v Jemene
98
99
Vzťahy s Čínou
upraviť
upraviť zdroj
Prezident Spojených štátov
Donald Trump
s manželkou
Melaniou
pri stretnutí s
čínskym
prezidentom
Si Ťin-pchingom
a jeho manželkou
Pcheng Li-jüan
počas oficiálnej návštevy Číny v roku 2017
Stav vzťahov medzi USA a
Čínou
je jedným zo základných parametrov zahraničnej politiky. Americko-čínske vzťahy sa zlepšili v čase prezidentovania
Richarda Nixona
, ktorý vykonal zásadný obrat tým, že uznal vládu v
Pekingu
ako legitímnu vládu Číny. Došlo k uznaniu tzv. politiky jednej Číny a
Taiwan
bol nútený postúpiť svoje miesto v OSN Pekingu. V roku
1996
sa Čína pokúšala ovplyvniť
americké prezidentské voľby
zasielaním finančných príspevkov na podporu kampane
Billa Clintona
100
101
V roku
2016
bola Čína ako vlastník amerických štátnych dlhopisov v hodnote 1,244 bilióna
dolárov
najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.
102
V čase vlády prezidentov
Georgea W. Busha
Baracka Obamu
sa začali prejavovať rozpory zapríčinené mocenským vzostupom Číny ako vážneho hráča v celosvetovom meradle, hlavne však v
juhovýchodnej Ázii
. Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi vystupňovali viaceré incidenty, napríklad
hakerské
útoky, vrátane krádeže osobných údajov 21,5 milióna zamestnancov amerických federálnych úradov v roku 2015,
103
alebo budovanie
umelých ostrovov
Juhočínskom mori
104
Ambície Číny sú umocnené jej rastúcou ekonomickou silou, ktorá sa prejavuje aj v obrovských každoročných prebytkoch Číny v jej obchode s USA. Podľa názoru amerických analytikov vykonáva Čína protekcionistickú obchodnú politiku pomocou umelo udržiavaného nízkeho výmenného kurzu čínskej meny a zároveň oveľa nižších miezd pracovníkov v čínskom priemysle, čím môže ponúkať svoj tovar v USA za veľmi nízke ceny a vytláčať tak domácich výrobcov. V roku 2017 dosiahol čínsky prebytok v obchode s USA 375 miliárd dolárov.
105
Po nástupe
Donalda Trumpa
do funkcie amerického prezidenta v
januári
2017
sa táto situácia premenila v konflikt, pričom USA zaviedli zvýšené colné sadzby na dovoz ocele a hliníka z Číny. Dňa
2. mája
2018
priletela do Pekingu americká delegácia, ku ktorej patrili minister financií
Steven Mnuchin
, minister obchodu
Wilbur Ross
a poverenec pre obchodné záležitosti
Robert Lighthizer
. Informované kruhy vo Washingtone boli toho názoru, že cieľom tejto delegácie nebolo ihneď ukončiť spor s Čínou o obchodné záležitosti.
Ekonomika
upraviť
upraviť zdroj
Bližšie informácie v hlavnom článku
Hospodárstvo USA
Budova
New York Stock Exchange
na
Wall Street
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu
priemyselnú
krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú množstvo finančných prostriedkov na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. Svetové vojny v 20. storočí neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu. USA tak posilnili svoj hospodársky a politický rast.
Spojené štáty majú
zmiešanú ekonomiku
. K súčasným problémom americkej ekonomiky patrí štátny a verejný dlh, korporátne
dlhopisy
, hypotekárna kríza vyvolaná pádom cien nehnuteľností, nízke
úroky
, výrazne negatívne saldo zahraničného obchodu a vzrastajúca
inflácia
. Najpoužívanejšou menou pre medzinárodné transakcie je
americký dolár
. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú
Čína
Kanada
Mexiko
Japonsko
Nemecko
Kórejská republika
Spojené kráľovstvo
Francúzsko
India
Taliansko
106
Poľnohospodárstvo
upraviť
upraviť zdroj
Žatva v regióne
Palouse
v severnej časti stredného
Idaha
Poľnohospodárstvo
tvorí len 1%
hrubého národného produktu
, ale je vysoko výkonné a výraznou mierou sa podieľa na potravinovej bezpečnosti krajiny. Na území štátu sa pestujú všetky hospodárske plodiny mierneho a subtropického podnebia. Z hľadiska produkcie je významný stredozápad, ktorý tvorí
obilnicu
krajiny. Florida je významný producent citrusových plodov, Kalifornia viniča. USA patria medzi najväčších producentov
bavlny
kukurice
zemiakov
tabaku
sóje
. V Spojených štátoch sa pestujú aj
geneticky modifikované plodiny
(GMO), čo sa nestretáva v Európe s plným pochopením. Na severe a západe krajiny pretrváva chov hovädzieho dobytka. Okrem toho je v živočíšnej výrobe dôležitý chov hydiny, ošípaných a
rybolov.
Priemysel
upraviť
upraviť zdroj
Priemysel
sa zameriava na ťažbu fosílnych palív a železnej rudy. Nerastné suroviny spracúva hutnícky priemysel. Zastúpený je strojársky, drevársky, potravinársky a textilný priemysel. Spojené štáty majú najvyššiu spotrebu na svete, čo sa týka
ropy
zemného plynu
elektriny
a viacerých ďalších komodít. Zároveň sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu, ale všetku vlastnú produkciu spotrebujú a ešte musia dovážať. Významná je výroba civilných a vojenských lietadiel,
kozmický priemysel
, ako aj výroba zbraní a iné.
Služby
upraviť
upraviť zdroj
V súčasnosti tvorí základ hospodárstva USA sektor služieb. V tomto sektore pracuje najviac ľudí a vytvorí sa väčšina hospodárskej produkcie. Mimoriadne dôležité sú
bankovníctvo
, obchod. Celosvetový dosah má tvorba
filmov
, reklám, hudobná produkcia a
telekomunikácie
. Mnoho špičkových odborníkov pracuje vo sfére výroby
softvéru
, počítačových programov a hier. Globálny vplyv USA na svet možno badať pri presadzovaní sa firiem ako
Microsoft
IBM
Coca-Cola
Pepsi
McDonald’s
General Motors
Ford
a ďalších. V oblasti
Silicon Valley
Kalifornii
sídli tiež viacero moderných technologických firiem. Medzi najznámejšie hi-tech firmy patrí
Google
Amazon.com
Apple
a ďalšie.
Medzi najväčšie obchodné odvetvia patrí
maloobchodný
veľkoobchodný
predaj, sektor (finančných, obchodných, zdravotníckych, sociálnych) služieb, proporcionálne vysoký podiel má aj veda a výskum alebo napríklad zábavný priemysel. USA sú tiež najvýznamnejším finančným trhom na svete, pričom
New York Stock Exchange
je najväčšou svetovou finančnou burzou podľa trhovej kapitalizácie.
Veda a technológie
upraviť
upraviť zdroj
Thomas Alva Edison
a jeho
fonograf
, cca 1877
Astronaut
Edwin „Buzz“ Aldrin
na povrchu
Mesiaca
počas misie
Apollo 11
, 20. júl 1969
Steve Jobs
(vľavo), spoluzakladateľ
Apple
Bill Gates
(vpravo), spoluzakladateľ
Microsoft Corporation
Za praotca americkej vedy sa považuje všestranný učenec
Benjamin Franklin
. Americká veda bola dlhé obdobie v tieni európskej, ale od konca
19. storočia
sa začala prudko rozvíjať. Symbolom tejto éry boli vynálezcovia ako
Samuel Morse
(elektrický
telegraf
) a
Thomas Alva Edison
fonograf
), alebo
bratia Wrightovci
, projektanti a stavitelia prvého motorového
lietadla
a prvého riadeného letu so strojom ťažším ako vzduch, ale aj iných priekopníckych vynálezov v
letectve
. Značnou posilou pre americkú vedu bola vlna vedeckých emigrantov v
30. rokoch 20. storočia
, ktorí utekali z Európy pred
nacizmom
. Patrili k nim aj ľudia ako
Albert Einstein
Albert Abraham Michelson
Enrico Fermi
alebo
John von Neumann
, ktorí americkú vedu rýchlo vytiahli na špičkovú úroveň, podporovaní ekonomickou silou Ameriky. Symbolom tejto novej sily sa stal
projekt Manhattan
(riadený
Robertom Oppenheimerom
), ktorý dal Spojeným štátom ako prvej krajine na svete
atómovú bombu
program Apollo
, ktorý Američanov v roku
1969
priviedol ako prvých na
Mesiac
(v osobe
Neila Armstronga
Edwina „Buzza“ Aldrina
počas misie
Apollo 11
), či masívny rozvoj
elektroniky
počítačov
a digitálnych technológií, ktorého symbolom sa stalo
Silicon Valley
, preslávené
kalifornské
centrum inovácií, či
ARPANET
, predchodca
internetu
, ktorý bol pôvodne vyvinutý pre
americké ozbrojené sily
. Väčšina pilierov internetu –
vyhľadávač
Google
, najväčšia
sociálna sieť
, alebo internetová encyklopédia
Wikipédia
– vznikla v Spojených štátoch. Pýchou americkej vedy je tiež sieť univerzít, z ktorých niektoré patria k najprestížnejším na svete. Napríklad podľa rebríčkov kvality univerzít
QS World University Ranking 2019
bolo medzi prvými dvadsiatimi najlepšími univerzitami sveta jedenásť amerických:
Massachusetts Institute of Technology
Stanford University
Harvard University
California Institute of Technology
University of Chicago
Princeton University
Cornell University
Yale University
Columbia University in the City of New York
University of Pennsylvania
University of Michigan
107
Harvard drží rekord v počte laureátov
Nobelových cien
, s veľkým náskokom pred britskou
University of Cambridge
. Prvým rodeným Američanom, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu, bol chemik
Theodore William Richards
v roku 1914.
Linus Pauling
získal
Nobelovu cenu za chémiu
aj
Nobelovu cenu mieru
John Bardeen
je jediným vedcom, ktorý získal Nobelovu cenu vo svojom odbore dvakrát. Jedna z nich bola za prielomový objav
tranzistora
. Jeden z významných objavov fyziky 20. storočia, že
elektromagnetické žiarenie
má vlnovú aj časticovú povahu, má na svojom konte
Arthur Holly Compton
. K ikonám americkej vedy patrí tiež vynálezca
cyklotrónu
Ernest Lawrence
, objaviteľ vakcíny proti
detskej obrne
Jonas Salk
, známy popularizátor vedy
Richard Feynman
, spoluobjaviteľ
DNA
James Dewey Watson
, vynálezca
počítačovej myši
Douglas Engelbart
či astronómovia
Edwin Hubble
Carl Sagan
. Matematik
Norbert Wiener
založil
kybernetiku
. K najslávnejším americkým informatikom patrí
Donald Knuth
, tvorcovia
programovacieho jazyka C
Ken Thompson
Dennis Ritchie
, alebo „otec internetu“
Vinton Cerf
, ktorý vytvoril komunikačný protokol
TCP/IP
, na ktorom je postavená celosvetová sieť.
Piliere americkej filozofie a sociálnych vied stavali
Henry David Thoreau
či
William James
Charles Sanders Peirce
John Dewey
, najvýznamnejší predstavitelia amerického pragmatizmu, prvého rýdzo amerického filozofického smeru, ktorý hlboko ovplyvnil celú americkú spoločnosť. Veľmi vplyvnými autormi 20. storočia sa stali psychológovia
Erich Fromm
Abraham Maslow
Carl Rogers
John Watson
Edward Thorndike
či najcitovanejší psychológ 20. storočia
Burrhus Frederic Skinner
, sociológovia
Erving Goffman
Talcott Parsons
, filozof vedy
Thomas Kuhn
, rodová teoretička
Judith Butler
, politickí filozofi
John Rawls
Samuel Huntington
(autor slávneho
Stretu civilizácií
) a
Francis Fukuyama
(autor nemenej slávnej eseje
Koniec dejín a posledný človek
), filozof jazyka
Hilary Putnam
, zakladateľ
sexuológie
Alfred Kinsey
, antropológovia
Margaret Meadová
Clifford Geertz
či lingvista
Noam Chomsky
. Mimoriadne postavenie majú Američania v ekonómii. Od začiatku udeľovania
Nobelových cien za ekonómiu
v roku 1969 bolo do roku 2018 len trinásť ročníkov, kedy cenu nepreberal niektorý z Američanov. Najväčší vplyv na spoločnosť mali z mnohých laureátov otec
neoliberalizmu
Milton Friedman
, významní predstavitelia neokeynesiánskeho smeru
Joseph Stiglitz
Paul Krugman
, predstaviteľ
teórie hier
John Forbes Nash
, ktorého preslávil film
Čistá duša
, a ktorý niesol pri bádaní bremeno paranoidnej
psychózy
, alebo
Paul Samuelson
, z ktorého učebnice sa už mnoho rokov učia tisíce študentov ekonómie po celom svete. O obohatenie ekonómie analýzou netrhového správania usiloval
Gary Becker
Herbert Simon
sa snažil prepojiť ekonómiu s psychológiou. Tiež jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu, je Američanka
Elinor Ostromová
Turizmus
upraviť
upraviť zdroj
Mount Rushmore
Golden Gate Bridge
Medzi najvýznamnejšie centrá
cestovného ruchu
patria veľkomestá (
New York
Los Angeles
). Množstvo turistov navštevuje
národné parky
Yellowstonský
Yosemitský
Sequoia
Grand Canyon
Everglades
Redwood
Mamutia jaskyňa
Olympic
Great Smoky Mountains
Glacier
Carlsbadske jaskyne
Skalnaté hory
). Najnavštevovanejšiu prírodnou pamiatkou sú
Niagarské vodopády
, ktoré ležia na hraniciach s Kanadou.
108
v blízkosti amerického mesta Keyston v
Južnej Dakote
sa nachádza národný pamätník
Mount Rushmore
, súsošie štyroch amerických prezidentov vytesané do skaly. Každoročne ho navštíví okolo dvoch miliónov turistov.
109
Mnohé atrakcie ponúka preslávený zábavný park
Disneyland
. Mnoho turistov chce vidieť aj centrum filmového priemyslu
Hollywood
. K najcennejším pamiatkám z predkolumbovskej histórie patrí
Národný park Mesa Verde
, ktorý bol zapísaný aj na
zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
. Z neprírodných pamiatok sa na zoznam dostala aj budova
Independence Hall
vo
Philadelphii
, kde bola prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, a
Socha slobody
, ktorá sa stala nielen symbolov New Yorku, ale aj celých USA. K ďalším známym, ba ikonickým, stavbám patria
Gateway Arch
St. Louis
Golden Gate Bridge
v San Franciscu,
Empire State Building
a nádražie
Grand Central Terminal
v New Yorku,
Lincolnov pamätník
Biely dom
Kapitol
vo Washingtone,
Millennium Park
v Chicagu.
Metropolitné múzeum
či
Carnegie Hall
v New Yorku patria k najnavštevovanejším kultúrnym inštitúciam. Mnoho turistov láka aj mesto hazardu
Las Vegas
(hlavne slávna
Fontána Bellagio
), prínirské letoviská na
Floride
(napr.
Miami Beach
) alebo v Kalifornii (napr.
Santa Monica
so slávnym mólom, v minulosti centrom americkej tanečnej kultúry).
Vízum a doklady totožnosti
upraviť
upraviť zdroj
Pre
cestovanie
do USA je potreba si zaobstarať
víza
. Občan cudzieho štátu, ktorý chce vstúpiť na územie USA musí spravidla najprv získať americké vízum. Víza sú umiestnené v pase žiadateľa. Pas je cestovný doklad vydaný krajinou ktorým je žiadateľ občanom. Existuje niekoľko druhov víz. To, aký typ víz bude potrebný na cestu do USA určuje ciel návštevy a ostatné skutočnosti. Žiadateľ o víza bude musiet dokázať, že spľňa všetky stanovené kritéria pre vybraný typ víz.
Základné a najbežnejšie úradné doklady, ktoré potvrdzujú totožnosť v USA sú
cestovný pas
vodičský preukaz
, pretože v USA neexistuje
občiansky preukaz
tak ako v krajinách
Európy
. Okrem vodičského preukazu a pasu môže byť vaša totožnosť potvrdená aj rodným listom, povolením k pobytu, vízami alebo
zbrojným preukazom
Socha slobody
New Yorku
je jedným zo symbolov USA a tiež ideálov slobody, demokracie a príležitosti
Times Square
je najpopulárnejším námestím v
New Yorku
Ulica
Rodeo Drive
Beverly Hills
Nápis
Welcome to Fabulous Las Vegas
vítajúci návštevníkov mesta
Miami Beach
Florida
Pikes Peak
Skalnaté vrchy
Grand Canyon
, najznámejšia a najväčšia úžina (
kaňon
) tvorená riekou
Colorado
v severnej
Arizone
Landscape Arch
, najdlhší z mnohých prírodných skalných oblúkov v
Národnom parku Arches
Utahu
Magic Kingdom
zábavnom parku
Walt Disney World Resort
na
Floride
, ktorý je najväčšou a najnavštevovanejšou rekreačnou oblasťou na svete
Infraštruktúra
upraviť
upraviť zdroj
Križovatka medzi
diaľnicami
Interstate 10
Interstate 45
Houstone
Texase
Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta
Doprava
upraviť
upraviť zdroj
Cestná doprava
upraviť
upraviť zdroj
Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobný
automobil
je v USA preferovaným dopravným prostriedkom na krátke a stredne dlhé vzdialenosti. Počet osobných áut v krajine presahuje 140 miliónov.
Cez jazero
Pontchartrain
, ležiace na juhovýchode štátu
Louisiana
(severne od
New Orleans
), vedie najdlhší most sveta –
Lake Pontchartrain Causeway
Železničná doprava
upraviť
upraviť zdroj
Dĺžka železničných tratí je v súčasnosti o tretinu kratšia ako v roku
1930
. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Preprava osôb prevažuje najmä v prímestských oblastiach. Väčšinu vlakov osobnej dopravy prevádzkuje štátna spoločnosť
Amtrak
. Najviac nákladných vlakov prevádzkujú dve najväčšie spoločnosti
Union Pacific Railroad
BNSF Railway
, ktoré medzi sebou neustále konkurujú.
Letecká doprava
upraviť
upraviť zdroj
Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekonáva všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravených cestujúcich sú
Medzinárodné letisko Hartsfield-Jackson Atlanta
Medzinárodné letisko Los Angeles
O’Hareovo medzinárodné letisko
Chicagu
Medzinárodné letisko Dallas/Fort Worth
Medzinárodné letisko Denver
Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho
New Yorku
Vodná doprava
upraviť
upraviť zdroj
Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na rieke
Mississippi
Veľkých kanadských jazerách
. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav
South Louisiana
Kultúra
upraviť
upraviť zdroj
Tradičné symboly americkej kultúry –
jablkový koláč
bejzbal
americká vlajka
Kultúrny región USA má vysoko rozvinutú materiálnu, ako aj duchovnú kultúru. Vplyv americkej kultúry je badateľný po celom svete.
Rýchle občerstvenie
ako napr.
hamburgery
hotdogy
, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od západnej Európy až po Japonsko. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike Spojených štátov. Tomuto javu sa hovorí
amerikanizácia
a je jednou z príčin
antiamerikanizmu
Spôsob života
upraviť
upraviť zdroj
Miestnu spoločnosť charakterizuje
americký spôsob života
American way of life
). Široké vrstvy obyvateľstva sú nábožensky založené. Spoločenské tradície sa historicky odvodzujú od
puritánstva
110
Dokazuje to napríklad prudérny
filmový rating MPAA
či citlivosť na
sexizmus
. Vlastný pohľad na seba charakterizuje
americká výnimočnosť
American exceptionalism
). V krajine je rozšírená predstava tzv.
amerického sna
American Dream
).
Americkú kultúru ovplyvňuje silný
individualizmus
, ktorý potláča pocit povinnosti k iným členom
rodiny
alebo iným sociálnym skupinám. Ďalšími znakmi sú značná mobilita a zmena (migrácie, snaha o rýchlu inováciu) a mechanické chápanie sveta (technologické riešenie všetkých problémov).
111
Veľkú úlohu hrá právo na vlastnenie ručných zbraní, ktoré je zakotvené v americkej ústave. V niektorých štátoch, napríklad v
Texase
, je dovolené nosiť ručné zbrane viditeľne pri sebe, v meste
New York
je to naopak zakázané.
Podľa známej
Inglehartovej mapy hodnôt
patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi
tradičnými hodnotami
(oproti
sekulárno
racionálnym
hodnotám). Pre porovnanie,
Slovensko
a celá
východná Európa
sa vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom na komunistickú minulosť a odlišnú úlohu náboženstva v spoločnosti viac na sekulárno-racionálne hodnoty.
112
Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),
113
uprednostňujú osobnú
slobodu
a osobnú zodpovednosť pred
sociálnymi istotami
(na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)
114
a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).
115
Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť,
116
za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.
117
V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a
trhového hospodárstva
sú dnes univerzálne.
118
Občiansky aktivizmus
je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.
119
Kuchyňa
upraviť
upraviť zdroj
Typická americká večera, ktorá sa podáva pri príležitosti
Dňa vďakyvzdania
Thanksgiving Day
Hamburger
so
zemiakovými hranolčekmi
pivom
Rôzne americké
whiskey
na pultoch obchodu
V Spojených štátoch sa miešajú rôzne kultúry, obyčaje, rasy, náboženstvá i kuchyne zo všetkých častí sveta. Z toho dôvodu je prakticky nemožné jednoznačne definovať rôznorodú americkú kuchyňu. Navyše sú tu ešte miestne zvláštnosti a jedinečné spôsoby prípravy pokrmov, ktoré sem priniesli prisťahovalci, pričom ich recepty sa menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám.
Na
severovýchode
USA, v regióne
Nové Anglicko
, sa konzumujú hlavne morské plody a svieže jedlá z receptov, ktoré sem priniesli britskí prisťahovalci (
Brunswické dusené
Yankee pečené
bostonské fazuľky
). Napríklad v štáte
Maine
je pochúťkou homár varený v pare. Nemeckí, škandinávski, východoeurópski, ruskí, britskí i talianski prisťahovalci formovali kuchyňu v strednej časti USA. Najznámejšími jedlami z tejto oblasti sú mäsový závin (
Cornish pasty
), rôzne druhy chleba, koláčov, palaciniek, závinov, pstruhy a morské ryby, prívarky, nakladaná zelenina. Pre
stredozápad
sú typické
hovädzie
steaky
, opekané rebierka, obaľované kurčatá, ktoré sa podávajú s rôznou zeleninou. Americká
južanská
kuchyňa je bohatá na
cholesterol
a vyznačuje sa jedlami vyprážanými vo veľkom množstve tuku, hustými omáčkami a veľmi sladkými dezertami. Známe sú, napr. vyprážané kuracie mäso (
Southern fried chicken
), hovädzie mäso vyprážané vo veľkom množstve tuku (
deep-fried steak
), ktoré sa podáva s hustou bielou omáčkou (
home-style gravy
). Veľmi obľúbené sú tu aj grilované jedlá, ktoré sa zvyčajne jedia s čerstvou zeleninou, hrachom a kukuričným chlebom. K obľúbeným pochúťkam tu tiež patrí koláč s pekanovými orechmi rastúcimi na juhu USA (
pecan pie
), ľadový dezert z vína, cukru, broskyne a citrónu (
peach cobbler
), banánový puding a závin so sladkými zemiakmi. Značne štipľavé jedlá sú typické pre kuchyňu
Cajun
v oblasti mesta
New Orleans
, ktoré sa pripravujú najmä z krabov a rýb a podávajú s fazuľami, ryžou a opečeným baklažánom. Na
juhozápade
USA je znateľný mexický a indiánsky vplyv, pričom miestna kuchyňa sa nazýva
Tex-Mex
(z anglických slov
Texan
Mexican
). V tejto kuchyni prevláda hlavne grilované hovädzie i
bravčové
mäso, fazule,
čili papričky
, kukuričné lupienky (
corn flakes
) a pod. Typickým pokrmom je
chili con carne
. Rozšírené sú aj pôvodne mexické špeciality ako
nachos
taco
burrito
salsa
Kalifornská
kuchyňa je jemnejšia a ľahšia, pričom sa vyznačuje prítomnosťou čerstvej zeleniny, ovocia a morských plodov. Častými typickými jedlami sú tu grilované ryby, ktoré sa marinujú v salse a podávajú so zeleninou na čínsky spôsob a indiánskym vyprážaným chlebom.
120
121
Havajská
kuchyňa je zmesou kuchýň miestnych obyvateľov, domorodých Havajčanov, prisťahovalcov z
východnej Ázie
Číny
Japonska
Kórey
Filipín
) alebo
Európy
Portugalska
) a
Ameriky
, pričom využíva miestne plodiny a živočíšne zdroje. Viacero miestnych reštaurácií podáva
plate lunch
– tanier zložený z rôznych druhov jedál. Napríklad
ryže
, amerického
cestovinového
šalátu, tradičného bravčového mäsa
kalua
, ktoré sa pripravuje v zemnej peci (
imu
), rôznych morských plodov, jedál ázijského pôvodu a ostatných tradičných havajských jedál, napr.
haupia
(dezert podobný pudingu, ktorého hlavnou ingredienciou je kokosové mlieko),
lomi losos
(šalát pripravený z kúskov surového lososa, paradajok a sladkej cibule) alebo
laulau
(bravčové mäso zabalené do listov tara a ti, ktoré sa pripravuje na horúcich kameňoch v zemnej peci
imu
).
Typické jedlá z regiónu
Nové Anglicko
– dusený homár, morské plody, kukurica
Mäsový závin (
Cornish pasty
), typický pre strednú časť USA
Hovädzí
steak
T-bone
Vyprážaný kurací steak (
chicken fried steak
) s hustou omáčkou (
chipotle cream gravy
), typický pre južanskú kuchyňu USA
Peach cobbler
so zmrzlinou
Cajunské jedlo z morských plodov, typické pre oblasť mesta New Orleans
Niektoré jedlá a ingrediencie z kuchyne
Tex-Mex
kukurica
tortilla
čipsy,
syr
taco
salsa
čili
a jedlá z hovädzieho mäsa) na juhozápade USA
Havajský
plate lunch
s ryžou, rezancami, cestovinovým šalátom a steakom s volským okom (
loko moko
Pri zvláštnych príležitostiach, napr.
Deň vďakyvzdania
Vianoce
, sa tradičné jedlá v jednotlivých rodinách líšia podľa ich etnického pôvodu. Na Deň vďakyvzdania sa zvyčajne zíde celá rodina a väčšinou sa podáva pečená
morka
s plnkou, sladké zemiaky, brusnicová omáčka i tekvicový koláč. Prevládajúcim vianočným jedlom je pečená morka s plnkou, zemiakovou kašou a brusnicovou alebo gravy omáčkou, šunka, roast beef, puding alebo tekvicový či pekanový koláč. Typickým nápojom počas vianočných sviatkov je horúca čokoláda, jablkový cider a vaječný likér (
eggnog
).
122
120
Domáca varená strava je v USA síce zriedkavá, ale napriek tomu existuje. Časť americkej populácie, najmä stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva, sa stravuje prevažne v prevádzkach
rýchleho občerstvenia
fast food
). Dôvodom je hlavne rýchly životný štýl a fakt, že stravovanie v klasických reštauráciách nie je príliš lacné. Najviac obľúbenými fast foodovými jedlami sú jednoznačne
hamburgery
zemiakové hranolčeky
french fries
), vyprážané kuracie mäso (
fried chicken
), rôzne
sendviče
sandwiches
),
hotdogy
pizza
, mäsové guľôčky, šišky (
donuts
),
vafle
waffles
) i rôzne
zmrzliny
ice creams
). K najznámejším fast foodovým reťazcom patria
McDonald’s
(hamburgery, hranolky, kuracie mäso),
Burger King
(hamburgery, hranolky, kuracie mäso),
KFC
(kuracie mäso, kuracie sendviče, hranolky),
Subway
(sendviče, šaláty),
Hooters
(hamburgery, kuracie krídla, steaky, morské jedlá),
A&W Restaurants
(hotdogy, root beer, vyprážané syrové hrudky),
Pizza Hut
(pizza, cestoviny),
Taco Bell
(mexické jedlá),
Arby’s
(hamburgery, sendviče, šaláty),
Wendy’s
(hamburgery, kuracie sendviče, šaláty),
Chick-fil-A
(sendviče, kuracie mäso),
Five Guys
(hamburgery, hranolky),
Dunkin’ Donuts
(šišky, káva),
Krispy Kreme
(šišky),
Shoney’s
(all-you-can-eat),
Waffle House
(vafle, steaky),
Baskin-Robbins
(zmrzliny, mrazené nápoje, rôzne mrazené dezerty) a ďalšie.
122
121
Američania sa však stravujú aj v klasických reštauráciách, ktoré sú v porovnaní s fast foodmi drahšie. Vďaka širokému spektru národných a kultúrnych vplyvov sa v mestách nachádzajú hlavne
čínske
japonské
kórejské
indické
vietnamské
talianske
grécke
francúzske
reštaurácie.
121
Big Mac
McDonald’s
Vyprážané kuracie krídla s hranolkami z
KFC
Sendvič
zo
Subway
Hotdog
horčicou
Newyorská
pizza
Nachos
Taco Bell
Šiška s čokoládovou polevou z
Dunkin’ Donuts
Vafle
Waffle House
Zmrzlina
Baskin-Robbins
U nealkoholických nápojov je najobľúbenejšia jednoznačne
Coca-Cola
Pepsi Cola
a rôzne druhy ďalších sladkých nápojov ako
Sprite
Mountain Dew
7 Up
, ľadové
čaje
, čaje a ovocné
džúsy
Snapple
, limonády
Dr Pepper
Hawaiian Sun
, džúsy z hroznového vína, predávané pod značkou
Welch’s
root beer
– limonáda vyrábaná z koreňa rastliny s názvom
Sasafras belavý
, čo je typický severoamerický strom.
122
Z alkoholických nápojov Američania konzumujú prevažne
pivo
whiskey
víno
a rôzne
koktaily
. Z pív sú najznámejšie
Budweiser
Coors
Michelob
Miller
Pabst Blue Ribbon
a ďalšie. Najviac predávanými whiskey v USA sú
bourbon
Tennessee whiskey
, pričom i celosvetovo najznámejšie sú
Jack Daniel’s
Jim Beam
. Najvýznamnejšou americkou
vinohradníckou
oblasťou je
Kalifornia
. Najkvalitnejšie kalifornské vína možno nájsť v celosvetovo známom údolí
Napa
Napa Valley
),
Central Coast
či
Central Valley
. Často pestovaným červeným kalifornským vínom ​​je
Cabernet Sauvignon
Syrah
Merlot
Pinot noir
, typický
Zinfandel
a ďalšie. Z bielych kalifornských vín prevažuje odroda
Chardonnay
123
Vinohradnícke oblasti sa v USA nachádzajú aj v štátoch
Oregon
New York
Washington
. Z koktailov sú obľúbené
cosmopolitan
Long Island Iced Tea
margarita
Martini
mint julep
Planter’s Punch
Bloody Mary
Coca-Cola
Mountain Dew
Dr Pepper
Welch’s
Root beer
Budweiser
Jack Daniel’s
Tennessee whiskey
Cabernet Sauvignon
Napa Valley
Kalifornii
Cosmopolitan
Literatúra
upraviť
upraviť zdroj
Ernest Hemingway
pracuje na knihe
Komu zvonia do hrobu
For Whom the Bell Tolls
), 1939
Mark Twain
spisovateľ
satirik
humorista
K známym americkým nositeľom
Nobelovej ceny za literatúru
patria
Ernest Hemingway
John Steinbeck
Thomas Stearns Eliot
William Faulkner
Pearl S. Bucková
Toni Morrison
Saul Bellow
Isaac Bashevis Singer
Sinclair Lewis
Eugene O’Neill
Ku klasikom americkej literatúry patrí tiež
Mark Twain
Arthur Miller
Jerome David Salinger
Vladimir Nabokov
Francis Scott Fitzgerald
Ayn Rand
Truman Capote
Henry James
John Updike
Norman Mailer
Philip Roth
O. Henry
Gore Vidal
Charles Bukowski
Henry Miller
či
Thomas Pynchon
próze
Walt Whitman
Emily Dickinsonová
Ralph Waldo Emerson
Jack Kerouac
Allen Ginsberg
Ezra Pound
Robert Frost
Sylvia Plathová
Langston Hughes
či
Henry Wadsworth Longfellow
poézii
Tennessee Williams
dráme
V USA možno dosiahnuť veľkej popularity aj vďaka jedinej knihe, ako sa to stalo
Harper Leeovej
Ako zabiť vtáčika
),
Margaret Mitchellovej
Juh proti severu
),
Harriet Beecher Stoweovej
Chalúpka strýčka Toma
) alebo
Maye Angelou
I Know Why the Caged Bird Sings
).
Spojené štáty boli vždy predovšetkým veľmocou v oblasti žánrovej literatúry. Kráľom žánrov bol už
Edgar Allan Poe
. Dobrodružný román priviedol k dokonalosti
Jack London
Herman Melville
doň vniesol slávnu postavu a symbol túžby
Moby-Dicka
Edgar Rice Burroughs
Tarzana
James Fenimore Cooper
svojho
Posledného mohykána
Isaac Asimov
Ray Bradbury
Robert A. Heinlein
Philip K. Dick
patria ku klasikom
sci-fi
. Na jej pomedzí sa vždy rafinovane pohyboval aj
Kurt Vonnegut
Stephen King
sa stal kráľom literárneho hororu a trileru, keď tak nadviazal na svojho veľkého predchodcu
Howarda Phillipsa Lovecrafta
. Známym autorom trilerov je tiež
John Grisham
Mario Puzo
sa preslávil svojím mafiánskym eposom
Krstný otec
. Drsnú detektívnu školu zakladal
Dashiell Hammett
. Revolúciu v žánri fantasy svoju
Hrou o tróny
spôsobil
George R. R. Martin
. Medzeru na trhu objavila aj
Stephenie Meyerová
so svojou ságou
Twilight
, rovnako ako
Ursula K. Le Guinová
. K priekopníkom americkej fantasy patril už „temný romantik“
Nathaniel Hawthorne
. Špiónske romány preslávili
Toma Clancyho
. Kúzlo konšpiračných teórií bezo zvyšku zužitkoval
Dan Brown
. V humoristickom žánre sa presadil
Washington Irving
Biografie
preslávili
Carla Sandburga
. Viacero klasických komiksových postáv vytvoril
Stan Lee
V dejinách amerického divadla zohrali veľkú rolu „ľahšie“ žánre ako
burleska
vaudeville
či
minstrel show
, ktoré sa stali predpokladom rozvoja
muzikálu
, v ktorom sa Američania stali veľmocou.
124
Preslávenými sa stala hlavne štyridsiatka scén na newyorskej ulici
Broadway
, kde mali premiéru jedny z najslávnejších muzikálov 20. storočia, hlavne z pera Brita
Andrew Lloyd Webbera
Fantóm opery
Cats
Evita
Jesus Christ Superstar
), ale aj mnoho ďalších autorov (
West Side Story
Oklahoma!
Chicago
My Fair Lady
).
125
Od roku 1947 je udeľovaná prestížna divadelná
cena Tony
Výtvarné umenie
upraviť
upraviť zdroj
Andy Warhol
maliar
, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí
popart
Americké výtvarné umenie bolo dlhý čas v tieni európskeho, ale v 19. storočí sa emancipovalo a stalo svojbytným.
Mary Cassattová
bola najvýznamnejšou reprezentantkou
impresionizmu
v Severnej Amerike. Blízko k nemu mal aj
James Abbott McNeill Whistler
. Na realistickú maľbu stavil
Edward Hopper
, regionalizmus zakladal
Grant Wood
. Priekopníčkou moderného umenia v USA bola
Georgia O'Keeffová
. Modernizmus došiel k svojmu vrcholu v diele
Jacksona Pollocka
, ktorý je jedným z hlavných svetových predstaviteľov
abstraktného expresionizmu
. V USA vznikol v 60. rokoch 20. storočia aj úplne osobitý výtvarný smer zvaný
popart
. Jeho hlavným predstaviteľom bol
Andy Warhol
a k ďalším reprezentantom patril
Roy Lichtenstein
Jean-Michel Basquiat
založil pouličné
grafity
. Umeleckú fotografiu obzvlášť formoval
Man Ray
Guggenheimovo múzeum
v New Yorku
K najvýznamnejším galériám a múzeám špecializovaným na zbieranie umenia patrí
Metropolitné múzeum umenia
v New Yorku, najstaršie a najväčšie múzeum umenia v USA, nachádzajúce sa na
Piatej avenue
, s významnou zbierkou starého európskeho umenia. Na moderné umenie sa naopak špecializuje newyorské
Múzeum moderného umenia
(nazývané aj MoMA), k jeho pokladom patria diela ako
Spiaca cigánka
Henri Rousseaua
Hviezdna noc
Vincenta van Gogha
Avignonské slečny
Pabla Picassa
, alebo slávna
Campbellova polievka
Andy Warhola
. V New Yorku sa nachádza aj
Guggenheimovo múzeum
známe priekopníckou architektúrou svojho sídla z dielne
Franka Llloyda Wrighta
. Unikátnou architektúrou sa môže pochváliť aj
Denverské umelecké múzeum
, ktorého budovu navrhol
Daniel Libeskind
Milwaukeeske umelecké múzeum
, losangeleské múzeum
The Broad
alebo
Sanfranciské múzeum moderného umenia
, jeho sídlo vytvoril švajčiarsky architekt
Mario Botta
. Významné zbierky môžeme nájsť aj v
Múzeu J. Paula Gettyho
v Los Angeles, v
Múzeu výtvarného umenia
v Bostone,
Múzeu umenia vo Philadelphii
Inštitúte umenia v Chicagu
alebo v
Losangeleskom múzeu umenia
. Dôležitou organizáciou zbierajúcou umenie je
Smithsonov inštitút
. Vo Washingtone sa nachádza
Národná galéria
, jedna z mála významných štátnych umeleckých inštitúcií v USA.
Silná je aj americká architektúra.
Frank Lloyd Wright
zaviedol koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol
Buckminster Fuller
, tvorce
geodetických kopulí
Louis Sullivan
je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priamo ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista
Richard Meier
. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál
Philip Johnson
. Klasikom postmodernizmu je
Robert Venturi
. V Číne narodený
I. M. Pei
sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie
Louvre
v Paríži.
Architektúra
upraviť
upraviť zdroj
architektúre
zaviedol
Frank Lloyd Wright
koncept „organickej architektúry“. Podobným priekopníkom bol
Buckminster Fuller
, tvorca geodetických kupol.
Louis Sullivan
je označovaný za „otca mrakodrapov“, ktoré sú pre americkú kultúru priam ikonické. Typickými bielymi domami sa preslávil modernista
Richard Meier
. Medzi modernizmom a postmodernizmom stál
Philip Johnson
. Klasikom postmodernizmu je
Robert Venturi
. V Číne narodený
Ieoh Ming Pei
sa preslávil svojimi modernými zásahmi do galérie
Louvre
Paríži
Kupola
Kapitolu
vo
Washingtone, D. C.
v štýle amerického
neoklasicizmu
Mrakodrap
Woolworth Building
New Yorku
postavený v
neogotickom štýle
Empire State Building
New Yorku
v štýle
art deco
Willis Tower
Chicagu
internacionálnom štýle
Bacardi Building
Miami
v štýle miamskej modernistickej architektúry
U.S. Bank Tower
Los Angeles
postmodernistickom štýle
Transamerica Pyramid
San Franciscu
Rodinné domy na predmestí
San José
Kalifornii
Hudba
upraviť
upraviť zdroj
Madonna
si vyslúžila titul „
Kráľovnej popu
Elvis Presley
, považovaný za „
Kráľa rock and rollu
K najslávnejším americkým skladateľom vážnej hudby patria
George Gershwin
Leonard Bernstein
Aaron Copland
Philip Glass
. V čele avantgardných pokusov stál
John Cage
. Legendou filmovej hudby je
John Williams
. V rovnakom žánri sa preslávili tiež
James Horner
Henry Mancini
či
Quincy Jones
. Kráľom
muzikálov
bol
Cole Porter
Scott Joplin
založil hudobný štýl
ragtime
Jazzovými
legendami sú
Louis Armstrong
Ella Fitzgeraldová
Miles Davis
Glenn Miller
Nat King Cole
Charlie Parker
John Coltrane
Najslávnejší sóloví umelci
populárnej
rockovej
hudby pochádzajú často práve z USA. Klasici 40. až 70. rokov, otcovia zakladateľovia žánru, sú
Elvis Presley
Bob Dylan
Johnny Cash
Jimi Hendrix
Frank Sinatra
Pete Seeger
B. B. King
Ray Charles
Bruce Springsteen
James Brown
Janis Joplinová
Tina Turner
Aretha Franklinová
Frank Zappa
Stevie Wonder
Bing Crosby
Chuck Berry
Eartha Kittová
Liza Minnelliová
Duke Ellington
Joan Baezová
Buddy Holly
Lou Reed
Billie Holiday
Diana Rossová
Donna Summer
Nina Simone
Gene Kelly
Etta James
Alice Cooper
či
Iggy Pop
Ďalšia silná vlna prišla v 80. rokoch:
Michael Jackson
Madonna
Whitney Houstonová
Cher
Prince
Mariah Careyová
Janet Jacksonová
V 90. rokoch nastal mohutný nástup
rapu
hip-hopu
, pričom najslávnejšími rapermi sa stali
Eminem
Tupac Shakur
50 Cent
Kanye West
Akon
Jay-Z
Snoop Dogg
Dr. Dre
Lil Wayne
. Kráľom
latin popu
je
Ricky Martin
, americkej
country
potom
Dolly Partonová
Zo Spojených štátov pochádza mnoho z najslávnejších rockových skupín. Po väčšinou z Kalifornie:
The Doors
Jim Morrison
),
Metallica
James Hetfield
),
Linkin Park
Chester Bennington
),
Red Hot Chili Peppers
Anthony Kiedis
),
The Eagles
Beach Boys
30 Seconds to Mars
Jared Leto
),
Green Day
Billie Joe Armstrong
),
Guns N’ Roses
Axl Rose
),
Megadeth
Dave Mustaine
),
Korn
blink-182
Slayer
The Black Eyed Peas
. Najväčším narušením kalifornskej kultúrnej hegemónie bola vlna
grunge
z 90. rokov, ktorá sa zdvihla v Seattli:
Nirvana
Kurt Cobain
Dave Grohl
),
Alice in Chains
Pearl Jam
či
Soundgarden
. Silná hudobná scéna je tiež na východnom pobreží:
Bon Jovi
Jon Bon Jovi
),
Kiss
Aerosmith
Steven Tyler
),
R.E.M.
The Ramones
My Chemical Romance
The Velvet Underground
Simon & Garfunkel
Paul Simon
Art Garfunkel
),
Pixies
Backstreet Boys
. Z amerického vnútrozemia je cesta k svetovej sláve o dosť ťažšia, ale našli sa aj také prípady: skupina
Evanescence
vznikla v
Arkansase
, metaloví
Nine Inch Nails
Ohiu
Slipknot
Iowe
či
Pantera
Texase
Najslávnejšou americkou tanečnicou bola
Isadora Duncanová
Kinematografia
upraviť
upraviť zdroj
Rita Hayworth
sa v 40. rokoch 20. storočia stala najznámejšou herečkou v
Hollywoode
sex symbolom
pin-up girl
Ameriky
Známy monumentálny nápis na južnom svahu kopca
Mount Lee
Griffith Parku
Los Angeles
Marlon Brando
je považovaný za jedného z najväčších filmových hercov 20. storočia
Americký filmový priemysel je najrozvinutejší na svete a jeho synonymom je
Hollywood
, komplex filmových koncernov v
Kalifornii
– hoci štúdiá existujú aj inde.
Úplne zvláštnu pozíciu v americkej i globálnej kultúre si vydobyl
Walt Disney
, ktorý spôsobil revolúciu v detskom a kreslenom filme a vytvoril aj vlastné obchodné impérium. Režisérmi najslávnejších hollywoodskych trhákov boli
Steven Spielberg
E.T. – Mimozemšťan
Čeľuste
) a
George Lucas
Hviezdne vojny
).
Ron Howard
sa preslávil trhákmi podľa kníh
Dana Browna
, ale aj ceneným životopisným filmom ​​
Čistá duša
Westerny
preslávil
John Ford
. Špecialistom na
sci-fi
bol
Robert Zemeckis
, ale na svojom konte má aj cenenú „kroniku Ameriky 2. polovice 20. storočia“ i film
Forrest Gump
. Komédie boli doménou
Georgea Cukora
Adamovo rebro
) alebo
Billyho Wildera
Niekto to rád horúce
). Komediálne klasiky majú na svojom konte aj
Woody Allen
Annie Hallová
),
Sydney Pollack
Tootsie
) či
William Wyler
Prázdniny v Ríme
). Veľké mafiánske filmy preslávili
Martina Scorseseho
Gangy New Yorku
) a
Francisa Forda Coppolu
Krstný otec
). Akčný film sa pokúsil povýšiť na umenie
Quentin Tarantino
Pulp Fiction: Historky z podsvetia
). Surrealistické inšpirácie nezaprel ani v komerčnej produkcii originálny
Tim Burton
Batman
Charlie a továreň na čokoládu
).
Symbolom umeleckého filmu sú naopak tvorcovia ako
Orson Welles
Občan Kane
),
Stanley Kubrick
Mechanický pomaranč
) alebo
David Lynch
Modrý zamat
). Umelecké ambície mal aj
Elia Kazan
Na východ od raja
) či
Sidney Lumet
Dvanásť rozhnevaných mužov
). Politický aktivizmus je hlavným motívom
Olivera Stonea
Čata
JFK
) alebo dokumentaristu
Michaela Moorea
Fahrenheit 9/11
Sicko
). Silný politický akcent niesli už filmy priekopníka amerického filmu
Davida Warka Griffitha
Zrodenie národa
).
Hollywood produkuje aj nespočetné množstvo hereckých filmových hviezd, ktoré sa stávajú globálnymi celebritami. V ére klasického hollywoodu (20. až 50. roky 20. storočia) to boli medzi ženami
Mary Pickford
Lillian Gish
, Nemka
Marlene Dietrichová
Joan Crawford
Grace Kellyová
Judy Garland
Marilyn Monroe
Elizabeth Taylorová
Katharine Hepburnová
Rita Hayworth
Lauren Bacall
, belgicko-britská herečka
Audrey Hepburnová
či detská hviezda
Shirley Templová
. Z mužov potom
Buster Keaton
, Angličan
Charlie Chaplin
Harold Lloyd
John Wayne
Henry Fonda
Gregory Peck
Fred Astaire
Cary Grant
Humphrey Bogart
James Dean
Marlon Brando
Clark Gable
bratia Marxovci
Gary Cooper
Spencer Tracy
James Stewart
alebo
Charlton Heston
Neskôr to boli hviezdy ako
Julia Robertsová
Sandra Bullocková
Meryl Streepová
Barbra Streisandová
Sigourney Weaverová
Gwyneth Paltrowová
Julianne Moore
Whoopi Goldberg
Cameron Diazová
Jennifer Anistonová
Jodie Fosterová
Angelina Jolie
Jennifer Lopezová
Robin Williams
Brad Pitt
Leonardo DiCaprio
Arnold Schwarzenegger
Bruce Lee
Johnny Depp
Robert Redford
Robert De Niro
Jim Carrey
Tom Cruise
Sylvester Stallone
Bruce Willis
Kevin Costner
Tom Hanks
Jack Nicholson
Clint Eastwood
Morgan Freeman
Will Smith
George Clooney
Eddie Murphy
Mel Gibson
Nicolas Cage
Harrison Ford
Paul Newman
John Travolta
Michael Douglas
Patrick Swayze
Richard Gere
a mnohí ďalší. Ako
iluzionista
sa celosvetovo preslávil
David Copperfield
Americká
Akadémia filmových umení a vied
Academy of Motion Picture Arts and Sciences
) každoročne udeľuje cenu, ktorej sa všeobecne hovorí
Oscar
(oficiálne:
Ceny Akadémie
Academy Awards
). Veľkú prestíž má tiež
Zlatý glóbus
Golden Globe Award
) každoročne udeľovaný
Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov
Hollywood Foreign Press Association
).
Šport
upraviť
upraviť zdroj
Michael Jordan
v drese
Chicago Bulls
Štadión
Alltel Stadium
Jacksonville
na
Floride
počas konania
Super Bowlu
XXXIX
Najobľúbenejšie športy v Spojených štátoch sú
americký futbal
bejzbal
basketbal
ľadový hokej
futbal
tenis
golf
wrestling
126
Štyri hlavné profesionálne športové ligy v Spojených štátoch sú
Major League Baseball
(MLB),
National Basketball Association
(NBA),
National Football League
(NFL) a
National Hockey League
(NHL). Všetky štyri patria medzi najlukratívnejšie športové ligy na svete. Profesionálna futbalová liga
Major League Soccer
(MLS) zatiaľ nedosahuje úroveň popularity štyroch najvyšších súťaží alebo ich medzinárodných náprotivkov, hoci jej priemerná návštevnosť rastie. Americký pôvod má
basketbal
volejbal
skejtbording
snoubording
Lakros
vymysleli v 12. storočí severoamerickí indiáni.
K americkým športovým legendám patria boxeri
Muhammad Ali
Joe Frazier
Mike Tyson
, basketbalisti
Michael Jordan
Kobe Bryant
LeBron James
Magic Johnson
Shaquille O’Neal
Kareem Abdul-Jabbar
Wilt Chamberlain
Tim Duncan
Larry Bird
, bejzbalisti
Babe Ruth
Jackie Robinson
Joe DiMaggio
, tenistky
Serena Williamsová
Chris Evertová
Billie Jean Kingová
, tenisti
Andre Agassi
John McEnroe
Jimmy Connors
Pete Sampras
, golfista
Tiger Woods
, cyklista
Lance Armstrong
, plavci
Michael Phelps
Mark Spitz
Matt Biondi
Jenny Thompsonová
, atléti
Jesse Owens
Carl Lewis
Florence Griffithová-Joynerová
Michael Johnson
Raymond Clarence Ewry
. K najväčším hviezdam amerického futbalu patrí
Jerry Rice
. K najväčším „zimným hviezdam“ amerického športu patrí zjazdárka
Lindsey Vonnová
Spojené štáty osemkrát organizovali
olympijské hry
. Štyrikrát išlo o
letné olympijské hry
(v
St. Louis
v roku
1904
, v
Los Angeles
v rokoch
1932
1984
, v
Atlante
v roku
1996
) a štyrikrát o
zimné olympijské hry
(v
Lake Placid
v rokoch
1932
1980
, v
Squaw Valley
v roku
1960
a v
Salt Lake City
v roku
2002
). V roku
2028
sa budú konať letné hry už tretíkrát v Los Angeles. V roku
1994
boli Spojené štáty usporiadateľskou krajinou
majstrovstiev sveta vo futbale
. Trikrát organizovali
majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
Lake Placid
v roku
1932
v rámci ZOH,
Squaw Valley
v roku
1960
v rámci ZOH a
Colorado Springs
v roku
1962
).
Médiá
upraviť
upraviť zdroj
Korporátne sídlo
American Broadcasting Company
(ABC) v
New Yorku
Medzi najvýznamnejšie americké médiá patrí tzv. veľká trojka televíznych spoločností –
NBC
ABC
CBS
, ktorú dopĺňa televízna sieť
FOX
. Významné sú tiež spravodajská káblová televízna spoločnosť
CNN
a televízna stanica
Bloomberg
, ktorá je zameraná na ekonomické spravodajstvo.
K najvýznamnejším novinám, i v celosvetovom meradle, patrí denník
The New York Times
mediálneho konglomerátu
WarnerMedia
a tiež
The Wall Street Journal
, takisto vydávaný v
New Yorku
. Ďalej možno menovať aj
The Washington Post
Chicago Tribune
Los Angeles Times
. Značný význam majú aj internetové noviny
HuffPost
Medzi periodickými časopismi vynikajú týždenníky
Time
Newsweek
. Pre Európu, Latinskú Ameriku, Afriku a Blízky východ vychádza
Time Europe
127
Time Asia
má sídlo v
Hongkongu
. Časopis
Newsweek
vychádza od roku 2012 iba na internete. V USA existuje veľké množstvo vedeckých a populárno-vedeckých časopisov, napríklad
National Geographic
Štátne sviatky
upraviť
upraviť zdroj
Oslavy
Dňa nezávislosti
Independence Day
) vo
Washingtone
1. január
Nový rok
New Year’s Day
3. pondelok v januári –
Narodeniny Martina Luthera Kinga
Birthday of Martin Luther King, Jr.
3. pondelok vo februári –
Washingtonove narodeniny
Washington’s Birthday
posledný pondelok v máji –
Deň obetí vojny
Memorial Day
19. jún
Deň nezávislosti černochov
Juneteenth National Independence Day
4. júl
Deň nezávislosti
Independence Day
1. pondelok v septembri –
Deň práce
Labor Day
2. pondelok v októbri –
Deň Krištofa Kolumba
Columbus Day
11. november
Deň vojnových veteránov
Veterans Day
4. štvrtok v novembri –
Deň vďakyvzdania
Thanksgiving Day
25. december
Vianoce
Christmas
Referencie
upraviť
upraviť zdroj
Amerika. In:
Pravidlá slovenského pravopisu
[online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2019-05-02].
Dostupné online.
Názvy štátov
North America
:: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency
[online]. 2020-09-20, [cit. 2020-10-08].
Dostupné online.
Archivované 2018-12-25 z
originálu.
Státy podle rozlohy
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Archivované 2019-05-14 z
originálu.
Státy podle počtu obyvatel
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Archivované 2019-05-14 z
originálu.
World GDP Ranking 2019 - StatisticsTimes.com
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Countries by GDP (PPP) 2018 - StatisticsTimes.com
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
The World Factbook — Central Intelligence Agency
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Archivované 2011-06-04 z
originálu.
Countries by GDP (nominal) per capita 2018 - StatisticsTimes.com
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Countries by GDP (PPP) per capita 2018 - StatisticsTimes.com
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Human Development Reports
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Podíl dolaru v globálních devizových rezervách klesá. Nejdůležitější rezervní měna na světě oslabila už popáté za sebou
[online]. 2018-07-02, [cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
25 nejhodnotnějších firem světa. Amerika vede, Čína posiluje a Evropa ztrácí
[online]. 2015-08-03, [cit. 2019-06-16].
Dostupné online.
Česká armáda je 31. nejsilnější na světě. První trojice je stále USA, Rusko a Čína
[online]. 2017-05-21, [cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
REVUE PRO MÉDIA č. 4 – Herbert I. Schiller – Mass Communications and American Empire
[online]. [Cit. 2019-06-16].
Dostupné online.
COMPANY, Houghton Mifflin Harcourt Publishing.
Indo-European & Semitic Roots Appendices
[online]. ahdictionary.com, [cit. 2020-02-13].
Dostupné online.
ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana.
Veľký slovník cudzích slov
. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš
: SAMO-AAMM, 2000. 1328 s.
ISBN
80-967524-6-4
. S.
66, 1275, 1281.
Spojené štáty americké. In:
Malý atlas sveta
: príručné vydanie
. 1.
slov. vyd. Praha
: Ústredná správa geodézie a kartografie na Slovensku, 1960. 184 s. S.
148.
Spojené štáty americké. In:
Malá encyklopédia zemepisu sveta
. 1. vyd., dot. Bratislava
Obzor
, 1977. 558 s. (Malé encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S.
440
449.
Spojené štáty americké. In:
Vreckový atlas sveta
. 6.
preprac. vyd. Bratislava
: Slovenská kartografia, 1983. 198 s.
Spojené štáty americké. In:
Malá slovenská encyklopédia
. 1. vyd. Bratislava
Encyklopedický ústav SAV
; Goldpress Publishers, 1993. 822 s.
ISBN
80-85584-12-3
. S.
672.
spojený. In:
Slovník slovenského jazyka
. Ed.
Štefan Peciar
. 1. vyd. Zväzok IV. s
u. Bratislava
Vydavateľstvo SAV
, 1964. 760 s.
Dostupné online.
S.
173
174.
Spojené štáty severoamerické. In:
Slovenský náučný slovník
: príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch
. Ed.
Pavel Bujnák
. Zväzok III N
Ž. Bratislava; Praha
: Litevna, 1932. 348 s. S.
206.
Pravidlá slovenského pravopisu
: s abecedným pravopisným slovníkom
. Martin; Praha
: Matica slovenská; Štátne nakladateľstvo, 1931. 360 s.
Dostupné online.
S.
281.
(Poznámka: V PSP z roku 1940 a všetkých nasledujúcich je už použitý tvar Spojené štáty americké, a ak je uvedená aj skratka, tak už znie len USA.).
SIMKO, Jan.
English Slovak Dictionary
. Wauconda
: Bolchazy-Carducci Publishers, 1989. 1443 s.
ISBN
978-0-86516-226-6
. S.
1306, 1317.
SCHEMMEL, B.
United States
[online]. Rulers.org, [cit. 2020-02-14].
Dostupné online.
BEMIS, Samuel Flagg.
A Diplomatic History of the United States
. 5th ed. New York
: Holt, Rinehart and Winston, [1965]. 1062 s. S.
43.
(Citát: „The name United States of America first appears in the Declaration of Independence. The Franco-American treaties of 1778 use the phrase United States of North America, occasionally employed thereafter in official pronouncements; but Congress resolved July 11, 1778, in favor of the name United States of America, to be used on its bills of exchange, and it has been used since as the official name.“).
ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana.
Veľký slovník cudzích slov
. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš
: SAMO-AAMM, 2000. 1328 s.
ISBN
80-967524-6-4
. S.
1281.
severoamerický. In:
Slovník slovenského jazyka
. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s
u. Bratislava
: Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s.
Dostupné online.
S.
63.
; spojený. In:
Slovník slovenského jazyka
. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s
u. Bratislava
: Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s.
Dostupné online.
S.
173
174.
spojený. In:
Krátky slovník slovenského jazyka
. 4.
dopl. a upr. vyd. Bratislava
: Veda, 2003. 985 s.
Dostupné online.
ISBN
80-224-0750-X
. S.
690.
(rovnako v roku 1997).
únia. In:
Krátky slovník slovenského jazyka
2003
únia. In:
Slovník cudzích slov (akademický)
Slovenské noviny 24. 4. 1873
BALATON, G.,
Zemepis pre ľud. školy
. Stará Beča, 1890, s. 21.
Narodnie noviny. 8. 8. 1914
Archivované
2020-02-13 na
Wayback Machine
GYÖRFFY, I.,
Zemepis pre národné školy
. Ostrihom, 1880, s. 40.
GYÖRFFY, I.,
Zemepisná knižočka
. Ostrihom, 1896, s. 39.
KOŽEHUBA, J.,
Zemepis pre nár. školy
. Turčiansky Sv. Martin, 1872, s. 45
STODOLA, Emil.
Štatistika slovenska
. [s.l.]
: Turčiansky Sv. Martin, 1912. 158 s. S.
3.
BARTOLOMEIDES, L.,
Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského
. B. Bystřica, 1798, s. 98
KOREC, Pavol - ZUBRICZSKÝ, Gabriel (ilustrácie KALOUSEK, Jíří).
Krajiny Zeme 2: Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída
. 1. vyd. Bratislava
: Vydavateľstvo Q111, 1996. S.
105-116.
NORTH AMERICA: UNITED STATES
[online]. cia.gov, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Archivované 2007-06-12 z
originálu.
Yearbook of Immigration Statistics 2013
[online]. dhs.gov, 2016-09-23, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
U.S. Hispanic population to triple by 2050
[online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
census.gov, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Archivované 2010-03-27 z
originálu.
DOUGHERTY, Conor.
U.S. Nears Racial Milestone
[online]. wsj.com, 2010-06-11, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
EXNER, Rich.
Americans under age 1 now mostly minorities, but not in Ohio: Statistical Snapshot
[online]. cleveland.com, 2012-06-03, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Data Protection Choices
[online]. choice.npr.org, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Noviny Robotník.
CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE
[online]. slovenskezahranicie.sk, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Immigration
[online]. nps.gov, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Immigrant Ban, 1921, 1924, 1939 Through 1943 -- A Family History
[online]. huffpost.com, 2017-01-30, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
The Immigration Act of 1924 (The Johnson-Reed Act)
[online]. history.state.gov, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
Table 1. Persons Obtaining Lawful Permanent Resident Status: Fiscal Years 1820 To 2016
[online]. dhs.gov, 2017-05-16, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
U.S. Lawful Permanent Residents: 2015
[online]. dhs.gov, [cit. 2019-05-01].
Dostupné online.
WARD, Carol Jane.
Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement
. The United States of America
: Rowman Altamira, 2005. 267 s.
ISBN
07-5910-609-6
USA
[online]. i-health.sk, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Lack of health insurance coverage and type of coverage
[online]. cdc.gov, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Lynda Kinkade, CNN.
America's poor becoming more destitute under Trump, UN report says
[online]. edition.cnn.com, 2018-06-22, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
MACKINNON, Amy; GRAMER, Robbie; OSTROVSKY, Simon.
Internal Documents Show How Trump Administration Misled Public on Poverty
[online]. foreignpolicy.com, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Employment and Homelessness
[online]. nationalhomeless.org, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Archivované 2019-04-17 z
originálu.
GRIGSBY, Ellen.
Analyzing Politics
. Boston, Massachusetts, USA
: Cengage Learning, 2008. 384 s.
ISBN
978-0-495-50112-1
STEIN, Letitia; CORNWELL, Susan; TANFANI, Joseph.
Inside the progressive movement roiling the Democratic Party
[online]. reuters.com, 2018-08-23, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2022-06-13 z
originálu.
NADEEM, Reem.
Changing Partisan Coalitions in a Politically Divided Nation
[online]. pewresearch.org, 2024-04-09, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
TRAISTER, Rebecca.
Abortion Wins Elections
[online]. thecut.com, 2023-03-27, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
HUTCHINSON, Bill.
Gun violence among top issues in DNC Platform
[online]. abcnews.com, 2024-08-20, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
MIGDON, Brooke.
Democrats reintroduce Equality Act amid Pride Month
[online]. thehill.com, 2023-06-21, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2025-03-04 z
originálu.
Democrats
[online]. democrats.org, 2020-08-28, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2024-07-17 z
originálu.
POLITICO Politico Logo
[online]. politico.com, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2023-04-07 z
originálu.
Democrat vs. Democrat: How Health Care Is Dividing the Party.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2019-06-28.
Dostupné online
[cit. 2026-02-20].
ISSN
1553-8095
Paid leave support up ahead of ’24
[online]. politico.com, 11/27/2023 10:00 AM EST, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2025-06-25 z
originálu.
A Mixed Economy: The Role of the Market
[online]. thoughtco.com, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2017-05-24 z
originálu.
Trump's takeover: In a redefined GOP, populism and a new coalition. Goodbye, old guard
[online]. eu.usatoday.com, [cit. 2025-02-22].
Dostupné online.
The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right
[online]. oxfordre.com, [cit. 2024-10-02].
Dostupné online.
MILLER, Wilbur R..
The Social History of Crime and Punishment in America: A-De
. Thousand Oaks, Kalifornia
: SAGE, 2012. 2606 s.
ISBN
978-1-4129-8876-6
. Kapitola Libertarianism, s.
1006 – 1007.
Steve Kornacki: White men, white women and the gap within the gender gap
[online]. nbcnews.com, 2025-03-18, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Trump’s aggressive push to roll back globalisation
[online]. ft.com, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
The Return of National Self-Sufficiency? Excavating Autarkic Thought in a De-Globalizing Era
[online]. pmc.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
LOTZ, Avery.
Republicans favor Trump tariffs despite anticipated price hikes: poll
[online]. axios.com, 2025-03-06, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
To Trump, Tariffs Are Not a Means but an End.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2025-02-01.
Dostupné online
[cit. 2026-02-20].
ISSN
1553-8095
Poll: Democrats Like Both the Public Option and Medicare-for-all, But Overall More People Support the Public Option, Including a Significant Share of Republicans
[online]. kff.org, 2020-01-30, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Clear contrasts between the Democratic and Republican Parties’ positions on reproductive rights and health care
[online]. brookings.edu, 2024-09-19, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Matthew D. Lassiter / Made by History.
America’s War on Drugs Has Always Been Bipartisan—and Unwinnable
[online]. time.com, 2023-12-07, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
Archivované 2025-02-25 z
originálu.
What is the Republican Party's stance on guns? Here's what GOP politicians are saying
[online]. eu.usatoday.com, [cit. 2026-02-20].
Dostupné online.
In State Capitals, Republicans Propose New Limits on Transgender Identity.
The New York Times
(New York: The New York Times Company), 2025-01-18.
Dostupné online
[cit. 2026-02-20].
ISSN
1553-8095
The US is an oligarchy, study concludes
[online]. telegraph.co.uk, 2014-04-16, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Study: US is an oligarchy, not a democracy
[online]. bbc.co.uk, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
CHANDRAN, Nyshka.
US is no longer a full democracy, EIU warns
[online]. cnbc.com, 2017-01-25, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
FROM WOUNDED KNEE TO SYRIA
[online]. sites.evergreen.edu, [cit. 2019-05-02].
Dostupné online.
Top 5 facts on US Military Oil Consumption
[online]. newlaunches.com, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
POSTURE STATEMENT OF ADMIRAL WILLIAM H. McRAVEN, USN COMMANDER, UNITED STATES SPECIAL OPERATIONS COMMAND BEFORE THE 112th CONGRESS SENATE ARMED SERVICES COMMITTEE
[online]. fas.org, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Archivované 2019-06-06 z
originálu.
WORLD
[online]. cia.gov, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Archivované 2010-01-05 z
originálu.
Reuters, iDNES.cz, ČTK. Válku odmítlo v ulicích šest milionů lidí.
iDNES.cz
(Praha: MAFRA), 2003-02-16.
Dostupné online
[cit. 2019-05-03].
ČTK.
Síť tajných věznic CIA: Thajsko, Rumunsko, Polsko, Litva, Egypt...
[online]. zahranicni.ihned.cz, 2014-12-12, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
iDNES.cz, ČTK. Vysvětlete sledování Merkelové, chtějí Němci po USA. EK mluví o totalitě.
iDNES.cz
(Praha: MAFRA), 2013-10-24.
Dostupné online
[cit. 2019-05-03].
Válka v Iráku má čtyřikrát víc obětí, než se uvádělo, spočítali akademici
[online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Chaos v Libyi je následek mé největší chyby, přiznal Obama
[online]. novinky.cz, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Trump jedná v Saúdské Arábii: Podepsány kontrakty za 350 miliard dolarů
[online]. Praha: Česká televize, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Konflikt, který „nikoho“ nezajímá. Saúdská Arábie pustoší Jemen hladomorem s tichou podporou Západu
[online]. wave.rozhlas.cz, 2018-02-21, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Chinese Embassy Role In Contributions Probed
[online]. washingtonpost.com, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
FINDINGS LINK CLINTON ALLIES TO CHINESE INTELLIGENCE
[online]. washingtonpost.com, 1998-02-10, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
15 největších zahraničních věřitelů USA
[online]. investicniweb.cz, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
ČTK; KASÍK, Pavel. Čínští kyberzločinci ukradli miliony otisků prstů, tvrdí USA.
iDNES.cz
(Praha: MAFRA), 2015-09-23.
Dostupné online
[cit. 2019-05-03].
Sporná území "Bránit Číně v přístupu na umělé ostrovy povede k rozsáhlé válce!"
[online]. tyden.cz, 2017-01-13, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH.
Trumps Amerikaner lassen China im Handelsstreit zappeln
[online]. faz.net, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
Foreign Trade
[online]. census.gov, [cit. 2019-05-03].
Dostupné online.
QS World University Rankings® 2019
[online]. topuniversities.com, 2018-05-29, [cit. 2019-05-04].
Dostupné online.
Pět nejúžasnějších míst USA, která musíte vidět: Obří arizonská „podkova” a další lahůdky
[online]. BORGIS, [cit. 2019-06-16].
Dostupné online.
Čtyři prezidenti za milión. Monument Mount Rushmore udivuje už osmé desetiletí
[online]. BORGIS, [cit. 2019-06-16].
Dostupné online.
Puritánské kořeny amerického mýtu
[online]. legacy.blisty.cz, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
MLÁDEK, J..
Geografia pre 1.ročník gymnázií: 2. diel Humánna geografia
. 1. vyd. Bratislava
: SPN, 1994. S.
96.
Kohut, Stokes 2006, s. 74.
Kohut, Stokes 2006, s. 109.
Kohut, Stokes 2006, s. 66.
Kohut, Stokes 2006, s. 58.
NOVÁČEK, Aleš; ROZKOŠNÝ, Filip.
" Americká povaha " – specifika a její kořeny
[online]. researchgate.net, 2016-01-01, [cit. 2026-02-12].
Dostupné online.
Kohut, Stokes 2006, s. 46.
Kohut, Stokes 2006, s. 129.
Kohut, Stokes 2006, s. 131.
USA
[online]. podravka.sk, [cit. 2019-05-06].
Dostupné online.
Americká kuchyně, stravování v USA
[online]. mahalo.cz, [cit. 2019-05-06].
Dostupné online.
Jídlo USA
[online]. amerika.cz, [cit. 2019-05-06].
Dostupné online.
Americke vína
[online]. global-wines.sk, [cit. 2019-05-06].
Dostupné online.
Americké divadlo
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
Archivované 2020-07-23 z
originálu.
Broadway a její slavné muzikály: Prkna, co znamenají svět
[online]. [Cit. 2019-06-11].
Dostupné online.
SHOW, Reviewer Sports.
Top 10 Most Popular Sports in America 2019 (TV Ratings)
[online]. sportsshow.net, 2019-04-11, [cit. 2019-05-05].
Dostupné online.
Archivované 2020-10-22 z
originálu.
TIME EMEA Magazine Media Planner
[online]. content.time.com, [cit. 2019-05-06].
Dostupné online.
Archivované 2019-05-06 z
originálu.
Literatúra
upraviť
upraviť zdroj
KOHUT, Andrew; STOKES, Bruce.
Amerika proti svetu: v čom je iná a prečo ju nemajú radi
. 1. slov. vyd. Bratislava
: Slovart, 2006. 255 s.
ISBN 80-8085-103-4
Iné projekty
upraviť
upraviť zdroj
Wikicitáty
Commons
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o
Spojené štáty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
Spojené štáty
Externé odkazy
upraviť
upraviť zdroj
United States
Archivované
2007-06-12 na
Wayback Machine
CIA World Factbook
(po anglicky)
Oficiálna stránka Federálnej vlády Spojených štátov
(po anglicky)
Oficiálna stránka Snemovne reprezentantov Spojených štátov
(po anglicky)
Oficiálna stránka Senátu Spojených štátov
(po anglicky)
Oficiálna stránka Bieleho domu
(po anglicky)
Oficiálna stránka Najvyššieho súdu Spojených štátov
(po anglicky)
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
(NATO)
Dejiny
Severoatlantická zmluva
K:Vojenské operácie NATO
Predstavitelia
Generálny tajomník:
Mark Rutte
K:Generálni tajomníci
Zástupca generálneho tajomníka:
Mircea Geoană
Predseda Vojenského výboru: admirál
Rob Bauer
Hlavný veliteĺ Spojeneckých síl v Európe: generál
Christopher G. Cavoli
Hlavný veliteĺ Spojeneckých pre transformáciu: generál
Philippe Lavigne
K:Vojenské funkcie NATO
Štruktúra
Severoatlantická rada
Vojenský výbor
Medzinárodný vojenský štáb
Vojenská spolupráca
Air Standardization Coordinating Committee
Implementačná sila
Mnohonárodný Zbor Sever-Východ
Systém integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany
Quick Reaction Alert
Sily pre Kosovo
Členské štáty
Albánsko
Belgicko
Bulharsko
Česko
Čierna Hora
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Island
Kanada
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Severné Macedónsko
Slovensko
Slovinsko
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty americké
Španielsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Ostatné
Medzinárodná hláskovacia tabuľka
Vlajka
K:Veľvyslanci pri NATO
Geografické
regióny
Spojených štátov
Northeast
Nové Anglicko
Mid-Atlantic
East
Coast
Atlantic Northeast
Midwest
E North Central
W North Central
Upper
Midwest
Veľké kanadské jazerá
Veľké prérie
Juh
Upland South
Deep South
Gulf
Coast
South
Atlantic
Southeast
South
Central
West South
Central
East South
Central
Západ
Pacific
West
Coast
Mountain
Northwest
Southwest
Pacific Northwest
Veľká panva
Ostatné
Sever
Východ
Central
Coastal
International Border
Administratívne členenie
Spojených štátov amerických
a nimi ovládaných území
Štáty
Alabama
Aljaška
Arizona
Arkansas
Colorado
Connecticut
Delaware
Florida
Georgia
Havaj
Idaho
Illinois
Indiana
Iowa
Južná Dakota
Južná Karolína
Kalifornia
Kansas
Kentucky
Louisiana
Maine
Maryland
Massachusetts
Michigan
Minnesota
Mississippi
Missouri
Montana
Nebraska
Nevada
New Hampshire
New Jersey
New York
Nové Mexiko
Ohio
Oklahoma
Oregon
Pensylvánia
Rhode Island
Severná Dakota
Severná Karolína
Tennessee
Texas
Utah
Vermont
Virgínia
Washington
Wisconsin
Wyoming
Západná Virgínia
Federálny dištrikt
Washington, D. C.
(Federálny dištrikt Kolumbia)
Ostrovné územia USA
začlenené
Atol Palmyra
nezačlenené
Americká Samoa
Americké Panenské ostrovy
Bajo Nuevo
(sporné)
Bakerov ostrov
Guam
Howlandov ostrov
Jarvisov ostrov
Johnstonov atol
Kingmanov útes
Midwayské ostrovy
Ostrov Navassa
(sporné)
Portoriko
(zároveň postavenie
Spoločenstva
Serranilla
(sporné)
Severné Mariány
(zároveň postavenie
Spoločenstva
Ostrov Wake
(sporné)
Indiánske rezervácie
310 rôznych indiánskych rezervácií
Pridružené štáty USA
Mikronézske federatívne štáty
Marshallove ostrovy
Palau
Krajiny
G7
Zakladateľské štáty
Francúzsko
Japonsko
Kanada
Nemecko
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Taliansko
Ostatné štáty
štáty Európskej únie
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD)
Austrália
Belgicko
Česko
Čile
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Island
Izrael
Írsko
Japonsko
Kanada
Kostarika
Kolumbia
Kórejská republika
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Maďarsko
Mexiko
Nemecko
Nový Zéland
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Štáty
a závislé územia v
Severnej Amerike
Niektoré štáty sa nachádzajú medzi
Severnou
Južnou Amerikou
alebo môžu byť tiež považované ako
Karibik
Nezávislé štáty
Antigua a Barbuda
Bahamy
Barbados
Belize
Dominika
Dominikánska republika
Grenada
Guatemala
Haiti
Honduras
Jamajka
Kanada
Kostarika
Kuba
Mexiko
Nikaragua
Panama
Svätý Krištof a Nevis
Salvádor
Svätá Lucia
Svätý Vincent a Grenadíny
Spojené štáty
Trinidad a Tobago
Závislé územia
Dánsko
Grónsko
Francúzsko
Guadeloupe
Martinik
Svätý Bartolomej
Saint-Martin
Saint Pierre a Miquelon
Holandsko
Aruba
Curaçao
Karibské Holandsko
Sint Maarten
Spojené kráľovstvo
Anguilla
Bermudy
Britské Panenské ostrovy
Kajmanie ostrovy
Montserrat
Turks a Caicos
Spojené štáty
Americké Panenské ostrovy
Bajo Nuevo
Navassa
Portoriko
Členovia
Svetovej obchodnej organizácie (WTO)
Albánsko
Angola
Antigua a Barbuda
Argentína
Arménsko
Austrália
Bahrajn
Bangladéš
Barbados
Belize
Benin
Bolívia
Botswana
Brazília
Brunej
Burkina
Burundi
Čad
Čile
Čína
Dominika
Dominikánska republika
Džibutsko
Egypt
Ekvádor
Eswatini
Európska únia
Fidži
Filipíny
Gabon
Gambia
Ghana
Grenada
Gruzínsko
Guatemala
Guinea-Bissau
Guinea
Guyana
Haiti
Honduras
Hongkong
India
Indonézia
Island
Izrael
Jamajka
Japonsko
Jordánsko
Južná Afrika
Kambodža
Kamerun
Kanada
Kapverdy
Katar
Keňa
Kirgizsko
Kolumbia
Kongo
Konžská demokratická republika
Kórejská republika
Kostarika
Kuba
Kuvajt
Lesotho
Lichtenštajnsko
Macao
Macedónsko
Madagaskar
Malajzia
Malawi
Maldivy
Mali
Maroko
Maurícius
Mauritánia
Mexiko
Mjanmarsko
Moldavsko
Mongolsko
Mozambik
Namíbia
Nepál
Niger
Nigéria
Nikaragua
Nórsko
Nový Zéland
Omán
Pakistan
Panama
Papua-Nová Guinea
Paraguaj
Peru
Pobrežie Slonoviny
Rusko
Rwanda
Salvádor
Saudská Arábia
Senegal
Sierra Leone
Singapur
Spojené arabské emiráty
Spojené štáty
Srí Lanka
Stredoafrická republika
Surinam
Svätá Lucia
Svätý Krištof a Nevis
Svätý Vincent a Grenadíny
Šalamúnove ostrovy
Švajčiarsko
Taiwan
Tanzánia
Thajsko
Togo
Tonga
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Uganda
Ukrajina
Uruguaj
Venezuela
Vietnam
Zambia
Zimbabwe
^1
Všetkých 28 štátov Európskej únie je členom WTO:
Belgicko
Bulharsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Írsko
Taliansko
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Nemecko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Slovensko
Slovinsko
Spojené kráľovstvo
Španielsko
Švédsko
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Členovia
Albánsko
Andorra
Arménsko
Rakúsko
Azerbajdžan
Bielorusko
Belgicko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Kanada
Chorvátsko
Cyprus
Česko
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Gruzínsko
Nemecko
Grécko
Svätá stolica
Maďarsko
Island
Írsko
Taliansko
Kazachstan
Kirgizsko
Lotyšsko
Lichtenštajnsko
Litva
Luxembursko
Macedónsko
Malta
Moldavsko
Monako
Čierna Hora
Holandsko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Srbsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Švédsko
Švajčiarsko
Tadžikistan
Turecko
Turkménsko
Ukrajina
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty
Uzbekistan
Partneri pre
spoluprácu
Afganistan
Alžírsko
Austrália
Egypt
Izrael
Japonsko
Jordánsko
Mongolsko
Maroko
Južná Kórea
Thajsko
Tunisko
Štáty a územia s členstvom v
APEC
Austrália
Brunej
Čína
Filipíny
Hongkong
Čile
Indonézia
Japonsko
Južná Kórea
Kanada
Malajzia
Mexiko
Nový Zéland
Papua-Nová Guinea
Peru
Rusko
Singapur
USA
Thajsko
Taiwan
Vietnam
Autoritné údaje
BnF
118636082
GND
4078704-7
ISNI
0000000123315230
LCCN
n78095330
NK ČR
ge128584
NLP
9810557150505606
SNK
87649
VIAF
130168302
WorldCat
lccn-n78095330
Zdroj: „
Kategórie
Členovia NATO
Členovia OSN
Štáty v Severnej Amerike
Spojené štáty americké
Krajiny G8
Skryté kategórie:
Webarchive template wayback links
Stránky s magickými odkazmi ISBN
Stránky s mapami
Spojené štáty
Pridať tému